[* 3. 11. 1937 v Poprade]

Viera Švenková, rod. Dindošová, prozaička, esejistka, spisovateľka pre deti a mládež, publicistka, prekladateľka, pôvodným povolaním redaktorka, sa narodila 3. novembra 1937 vo Veľkej, teraz súčasť Popradu, v železničiarskej rodine. Otec pochádzal z Važca.

Štúdiá, vzdelanie

Ľudovú a nižšiu strednú školu vychodila v rodisku (1944 – 1953), študovala na jedenásťročnej strednej škole v Poprade (1953 – 1955), kde aj maturovala. Absolvovala odbor slovenčiny a ruštiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1955 – 1960).

Povolanie, zamestnanie, poslanie

Po skončení vysokoškolských štúdií nastúpila ako redaktorka Slovenského vydavateľstva poľnohospodárskej literatúry (1960 – 1963). Pôsobila ako redaktorka vydavateľstva Mladé letá (1963 – 1969), pracovala na Zväze slovenských spisovateľov (1969 – 1974), pôsobila ako redaktorka v literárnych časopisoch Slovenské pohľady (1974 – 1977) a Revue svetovej literatúry (1977 – 1982). Pracovala ako vychovávateľka v Domove mládeže (1982 – 1988). Bola redaktorkou pre pôvodnú prózu vo vydavateľstve Smena (1988 – 1989) a po novembri 1989 redaktorkou denníka Smena. Roku 1994 odišla do dôchodku, externe pôsobila ako redaktorka Slovenských pohľadov. Žije v Domove sociálnych služieb v Poprade, kde tvorí naďalej, venuje sa literárnej tvorbe a publicistike, ktorú zverejňuje v Literárnom týždenníku a iných periodikách.

Publikačná činnosť v periodikách, antológiách a zborníkoch

Publikovať začala básne v Mladej tvorbe, okolo ktorej sa koncom 50. rokov zoskupovala mladá básnická i prozaická generácia otvorená k svetu bez ideologickej príťaže v rámci daných dobových možností (A.Šikulová). Zverejňovala poviedky zo súčasného života a kratšie prózy v Živote, Slovenke, Slovenských pohľadoch, Roľníckych novinách a i.

Poviedky jej zverejnili v zborníku 52 príbehov Života (1969), v ktorom vyšli poviedky 23 rozličných autorov, v zbierke poviedok piatich autorov na tému vojny s názvom To bola vojna (1975), v Antológii súčasnej poviedky Soľ zeme (1982), ktorá obsahuje výber 27 poviedok a krátkych próz zo 70. rokov od 20 slovenských autorov. Publikovala v antológiách ženskej literatúry Planéta zrýchleného pohybu: Antológia poviedok o rodine (1996) s 15 poviedkami slovenských autoriek o rodine, o tom, aké sú ženy-matky, ženy-literárne postavy, videné a stvárnené ženami-spisovateľkami, Keď sa ženy odhalia (2007), Keď život šplechne do očí (2008), Ženy na ťahu: Antológia prózy, poézie a tvorby pre deti (2012), Studienky: Antológia poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme, (2014), v ktorej sú zastúpené slovenské autorky zo Slovenska, z Rumunska, Maďarska a zo Srbska, či Jednozubý úsmev: Antológia prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska (2015).

Téma rodného kraja

Aj keď z Popradu odišla za vzdelaním do Bratislavy (1955) a usadila sa tam, v rodnou kraji trvalo kotvila, neustále sa tam vracala, jej tvorba (až na niekoľko výnimiek) reflektuje tatranské a podtatranské prostredie; napokon sa vrátila do Popradu (uviesť rok), kde v súčasnosti žije a tvorí. „Rodný kraj s panorámou Tatier sa pre ňu stal zdrojom inšpirácie pre literárnu tvorbu, zázemím snívania o detstve. V jej prácach od prvých próz až podnes ožívajú obyčajní ľudia z horských dedín, drobné, všedné postavy, pohltené každodennými starosťami. Kdesi za ich nenápadnými osudmi sa však vždy vypínajú tatranské končiare ako symbol sily, stálosti a krásy, ako možnosť ľudského dotyku s večnosťou.“ Aj svojím nateraz ostatným dielom Známe miesta, známe tváre (2023) „potvrdila svoju spätosť s rodným krajom a schopnosť širšie vnímať rodinné a všeobecne ľudské súvislosti“ (Zdroj: Anna Šikulová, Komplexná charakteristika, in: SLC).

Knižné publikácie

Vydala vyše prozaických 30 kníh, zväčša zbierky poviedok. Poetika jej próz je tradičná a od počiatku svojej tvorby preferuje žáner psychologickej realistickej poviedky. Vo väčšine próz píše o ženách, vo viacerých z nich rozkrýva citové útrapy hrdiniek v dôsledku deformovaných partnerských vzťahov.

Debutovala zbierkou poviedok Biela pani Zuzana (1973), v ktorých mapuje život viacerých generácií žien, získala za ňu Cenu Ivana Krasku za najlepší debut roka od Slovenského literárneho fondu a Cenu vydavateľstva Smena. Napísala román Limbový háj (1974) s tematikou nenaplnenej lásky v časoch Slovenského národného povstania a vojny. Už v novele Zátišie s gitarou (1977) o ľúbostnom príbehu dvojice vysokoškolských študentov naznačila „svoj prednostný záujem o ľúbostný vzťah, zväčša však ide o vzťah nenaplnený. Sledovanie muža a ženy vo vzájomnom vzťahu, kde si v ranej tvorbe väčšmi všíma osamotenosť ženy ako osamotenosť muža, sa neskôr stane nosnou líniou mnohých jej dlhších próz.“ (A. Šikulová). Desať poviedok zbierky Malý herbár (1979)  je „desať variačných etúd na tému Žena hľadá zmysel svojho života. Je to malú galéria, ,malý herbár‛ ženských postáv, ktorými sú „slobodné dvadsiatničky a tridsiatničky, manželky, matky, vdovy, staré panie. Aj keď to nie je vždy a všade výslovne povedané, autorka usvedčuje ideál vysnený mladosťou z falošnosti, pozlátkovosti. Postavy sa ho ťažko zriekajú.“ (anotácia). V ďalšej knihe Jablčné jadierka (1988), v ktorej zostala tematicky verná citovým problémom žien, je spoločným menovateľom jej poviedok „život súčasného človeka v konfrontácii s minulosťou, najčastejšie vojnovou, ale i s obdobím detstva“ (anotácia). „Do rodného kraja sa vrátila knihou Faraónov úsmev (1998), v ktorej sa sústredila na hľadanie nových podôb identity modernej ženy, nastoľujúc otázku mravných deficitov Psychologizácia a zobrazenie vnútorného sveta dnešných mladých ľudí dominuje v jej ostatných zbierkach poviedok“ (zdroj: Svetoň, Ľ.: Faraónov úspem, in: Slovník slovenských spisovateľov 20. stor., s. 481) , tak v zbierke poviedok Internátne lásky (2001) mapuje vzťahy medzi predstaviteľmi rozličných vekových kategórií, dievčatami a ženami rozličných pováh a osudov, ktoré sa stretajú na pôde vysokoškolského internátu a v knihe Tatranské romance (2005) „nenápadné osudy postáv, akoby skryté medzi inými, výraznejšími, bohatšie naplnenými životmi, sa odohrávajú súbežne s našimi osudmi, no predovšetkým plynú popri autorkinom živote, popri jej rozjímaní o smerovaní ľudského života.“ (A. Šikulová); vznik tejto knihy inšpirovalo zničenie tatranských lesov počas víchrice a je z dizajnérskej dielne trnavského štúdia vizuálnej komunikácie Pergamen, ktorý sa svoju prácou dopracoval až k mimoriadnej cene UNESCO (zdroj: vydavateľstvo RAK). V románovej novele Listy vo vetre (2005) načrela do rodinnej kroniky a spolu s vlastným komentárom k skráteným rodinným udalostiam vznikla pôsobivá, poetická sága autorkinho rodu, ktorá „zachytáva storočnú históriu jednej podtatranskej rodiny, húževnatej osamelej matky zápasiacej s chudobou, aby v čase manželovej neprítomnosti udržala pri živote svojich päť detí. Na osudoch detí, najmä troch synov, sa však odráža každý pohyb čias, prudký sled spoločenských a hospodársko-politických zmien, ktoré poznamenali celú krajinu, a ich dedičstvo nosíme v sebe azda všetci.“ (anotácia, in: Knižná revue 2006/02). V prozaickej knihe Rozmarné sebalásky (2008) zachytáva „obyčajných ľudí, ktorí po svojom reagujú na neľahkú realitu života“, prežívajúc „nedoľúbené lásky, choroby, stereotyp dlhého manželstva, nedostatok úcty k sebe aj iným“, čo „vyvoláva tajený nepokoj, a núti klásť si otázky a hľadať odpovede“ (anotácia). V zbierke s názvom 13 poviedok (2010) sa „opäť sústreďuje na medziľudské vzťahy, s veľkou dávkou empatie vniká do osudov obyčajných ľudí z bratislavských sídlisk či malých miest a spolu so svojimi hrdinami sa pokúša hľadať istotu v dnešnom neistom svete.“ (anotácia). V knihe Počúvaj vietor (2013) „rozvíja tému osudu súčasnej ženskej hrdinky, ktorá sa borí s typickými úskaliami dneška. Ženská emancipácia, osobitý silný charakter, energický, preplnený životný štýl, ktoré sa prejavujú navonok, ukrývajú v zákutí duše dychtivú túžbu po plnohodnotnom vzťahu, po láske a po domove“, ktorá však v prípade hlavnej hrdinky Hany „dlho nenachádza naplnenie“ (anotácia). Zbierka poviedok Hory na dosah (2014) „tematicky kotví v rodnom podtatranskom kraji bohatom na prírodné krásy, predražené pohostinstvá, no najmä na rázovitých ľudí, ktorí sa pokúšajú zvládať vážne i menej vážne problémy, lásku i neveru, smútok i nádej, v nežičlivom, čoraz odľudštenejšom svete.“ (anotácia, in: vsss.sk). V próze Hry vetra (2015) , „možno označiť ako sociálny román (v zmysle úsilia kriticky reflektovať súčasnú sociálnu realitu), Švenková situovala dej do Bratislavy, čo jej umožnilo poskytnúť zábery intelektuálneho prostredia (konkrétne prostredia redakcie istého populárneho týždenníka), a s tým súvisia aj iné typy protagonistov, na aké sme viac či menej zvyknutí vo väčšine autorkiných próz.“. (E. Farkašová). Z knihy „cítiť zhodnocovanie vlastných životných skúseností i aplikáciu tradičného hodnotového systému ako apel na možnosť zažívania ľudského šťastia“. V novele Deň je krátky (2016) sa vracia do svojho rodného podtatranského kraja vystaveného búrkam moderných čias, ktoré menia nielen vzhľad krajiny, ale aj ľudskú dušu. Zbierka poviedok Hra o perly (2016) „sa týka jesene života, vyprchávajúcich síl. Jej hlavné postavy musia zvládať aj situácie, kedy do života zasahuje zhoršujúci sa zdravotný stav – vlastný, či partnerov. Perlami, o ktoré sa hrá, sú často svetlé chvíľky života, kedy sa tento vracia naplno i nostalgicky, a tým prináša radosť z obyčajného bytia i smútok z perspektívy nebytia.“ V knižke Modrý encián (2018) prináša „poviedky o bežných ľuďoch, obyvateľoch malebného podtatranského mestečka, vystaveného, podobne ako celá planéta ,,víchrom našich čias‛ Protagonisti poviedok sa podľa svojich síl a možností pokúšajú reagovať na ničivé módne trendy životného štýlu, na problémy, ktoré prináša chaotická súčasnosť, a napriek častým zlyhaniam hľadať v sebe samom i v inom človeku zárodok ľudskosti.“ . Próza Modré obdobie (2018) prináša beletrizované zápisky z obdobia po auguste 1968, patrí do tzv. zásuvkovej literatúry; zachytáva osudy politicky prenasledovaných novinárov, ako ich čiastočne zažila na vlastnej koži. V novele Lesné ticho (2020) zachytáva „priebeh pandémie koronavírusu, ktorá postihla predovšetkým starších ľudí. Izolácia od vonkajšieho sveta ponúka príležitosť na životnú rekapituláciu, privoláva spomienky na udalosti, ktoré sú súčasťou autorskej a v širšom zmysle aj generačnej autobiografie. Človek v ťaživej osobnej situácii vyhľadáva spriaznené duše, pocit ľudskej blízkosti pretepľuje všedné životné udalosti a obohacuje prítomnú chvíľu, ktorú nenápadne a neodvratne pohlcuje nemilosrdný čas...“ Zbierka Horské zákruty (2020) „zachytáva medziľudské vzťahy vystavené vetrom moderných spoločenských i osobných kríz, ktoré človekom lomcujú, krivia ho a ohýbajú na spôsob ohrozených stromov v autorkinom rodnom podtatranskom kraji. Žijeme navonok bohaté životy, no čosi v nich chýba; poviedky sa pokúšajú zachytiť častú vnútornú nespokojnosť a tápavé hľadanie odpovedí na neujasnené otázky“. V próze Dámska volenka (2021) ako aj v celej svojej tvorbe „zachytáva premenlivý obraz súčasnej ženy, jej nespokojnosť so sebou, so vzťahmi, uvzaté hľadanie is­toty v neistom svete. Kritika oceňuje vnútornú silu žien, ktoré sklamanie naučí spoliehať sa na vlastné sily – a práve o to ide aj v Dámskej volenke; aj tu hlavná postava Dana, rozvedená matka dcéry v pubertálnom veku, premáha pochybnosti, či sa jej podarí zvládnuť pracovné i rodinné povinnosti, ovplyvniť výchovu a vzde­lanie dieťaťa, a pritom si nájsť čas aj na nový vzťah, ktorý vstupuje do jej života. Vlastne celý obsah Dámskej volenky krúži okolo témy „otcov a detí“. V čase, keď sa rozmáha pandémia, pomáha osamelej matke zorientovať sa v okolitom svete i v sebe samej najmä priateľstvo, ktoré ešte žije aj v bratislavských intelektuálnych kruhoch. „Žen­ský príbeh“ zrkadlí problémy, s ktorými zápasí veľa súčasníkov, dnešná rodina a škola, celá spoločnosť.“ V knihe Známe miesta, známe tváre (2023) „vo vrkoči spletenom zo samostatných poviedok a autobiograficky štylizovaného uceleného fiktívneho príbehu“ sa „vracia do rodného podtatranského kraja, zasiahnutého neduhmi civilizácie“. (anotácia).

Jej angažované eseje, glosy či črty roky vychádzali v Literárnom týždenníku, vyšli pod názvom Rýchlokurz sebaobrany (2001) a dočkali sa štyroch vydaní.

Jej viaceré poviedky reprezentujú slovenskú literatúru aj v zahraničí, vyšli v antológiách a literárnych časopisoch v preklade do jedenástich jazykov: do angličtiny, bieloruštiny, bulharčiny, češtiny, kazaštiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny, ruštiny, ukrajinčiny a i., ako napr. Zbližovanie: Antológia poviedok slovenských a rakúskych autoriek (1996), Ženy a fjordy: Antológia poviedok nórskych a slovenských autoriek (2001), Aadhunik Slovaki mahila lekhan: Antológia slovenskej ženskej prózy (2014) či v ruskom vydaní antológie poviedok slovenských autoriek s názvom Kofe s Bachom čaj s Šopenom: Slovackije rasskazy (2015) a i.

Filmová dramatizácia poviedok

Na základe dramatizácie jej poviedky režisér Daniel Michaelli nakrútil film Steny (1980) – o príbehu opustenej ženy, pre ktorú sa jej osamelosť v zrelom životnom období stáva dlho až neprekonateľným údelom (STV) a réžisérka Ľuba Vančová-Velecká nakrútila film Prstienky z kukučiny (1989) podľa jej troch poviedok o večnej ženskej túžbe po láske a naplnení života (anotácia).

Prekladateľská tvorba

Prekladá prózu pre deti a mládež i dospelých z nemčiny, ruštiny, ukrajinčiny, angličtiny a češtiny (Richard Scarry; Věra Provazníková; Alena Peisertová, Petra Hammesfahrová, Jane Elliotová a Colin King, Erdmut Oelschlaeger, Eliška Horelová, Hana Doskočilová, Daisy Mrázková, Oľha Kobyľanská, Dinah Nelken, Gennadij Aleksandrovič Semenichin, František Holešovský, Vicki Baumová, Sybile fon Flüe, Diane de Henri, Paula Danzigerová a i.).

Ocenenia za literárnu tvorbu

Za svoju literárnu tvorbu získala viaceré významné literárne ocenenia ako Prémia Slovenského centra PEN za rok 2023 za román Dámska volenka, Cena Márie Ďuríčkovej za literatúru pre deti a mládež (Ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov, 2019), Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2016 v kategórii literatúra pre deti a mládež deti za knihu Anička má prázdniny a za rok 2006 za prózu za knihu Listy vo vetre, Cena Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategorii próza, Odmena Spolku slovenských spisovateľov za knihu Internátne lásky (2001), Odmena Slovenského literárneho fondu za knihu Limbový háj (1974) a Malý herbár (1979), Cenu Ivana Krasku za najlepší debut (od Slovenského literárneho fondu) a Cenu vydavateľstva Smena za knihu Biela pani Zuzana (1973) a i.

Členstvo v stavovských organizáciách

Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a Slovenského centra PEN.

DIELA

Próza

• Biela pani Zuzana. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1973. 168 s.
• Limbový háj. 1. vyd. Praha: Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1974. 255 s.
• Zátišie s gitarou. Ilustrácie Ľubomír Krátky. 1 vyd. Bratislava: Smena, 1977. 187 s.
• Malý herbár. 1. vyd. Bratislava: Pravda, 1979. 168 s.
• Limbový háj. 1. vyd. Praha: Melantrich, 1979. 190 s.
• Jablčné jadierka. Ilustrácia na obálke Milan Hrčka. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988. 166 s. ISBN 072-039-88. Dostupné na internete: <TU>.
• Faraónov úsmev. 1. vyd. Bratislava: Proxima, 1998. 167 s. ISBN 80-967705-2-7.
• Internátne lásky. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001. Próza. 88 s. ISBN 80-8061-044-4.
• Tatranské romance. Ilustroval Kamila Krkošová. [Dizajn: štúdio vizuálnej komunikácie Pergamen Trnava]. 1. vyd. Budmerice: RAK, 2005. 136 s. ISBN 80-85501-30-9 (viaz). Dostupné na internete: <TU>.
• Listy vo vetre. Próza. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005. 119 s. ISBN 808061217X.
• Rozmarné sebalásky. Ilustroval Dušan Nágel. 1. vyd. Bratislava: Regent, 2008. 90 s. ISBN 978-80-88904-64-9. Edícia: Erb.
• 13 poviedok. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 2010. 134 s. ISBN 978-80-220-1534-9.
• Počúvaj vietor. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013. 141 s. ISBN 9788080616984.
• Hory na dosah. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014. 143 s. ISBN 978-80-8061-767-7. Dostupné na internete: <TU>.
• Hry vetra. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015. 144 s. ISBN 9788080618469.
• Deň je krátky. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016. 102 s. ISBN 9788080619121.
• Hra o perly. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016. 117 s. ISBN 978-80-8061-922-0.
• Modré obdobie. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, spol. s. r. o, 2018. 136 s. ISBN 9788082020383.
• Horské zákruty. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2020. 165 s. ISBN 978-80-8202-128-1. Dostupné na internete: <TU>.
• Lesné ticho. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2020. 144 s. ISBN 978-80-8202-130-4. Dostupné na internete: .
• Dámska volenka. 1. Vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021. 144 s. ISBN 9788082021571. Dostupné na internete: .
• Ošiaľ: Antológia poviedok slovenskej autorky Viery Švenkovej. 1. vyd. Turany: P + M, s. r. o, 2022. 180 s. ISBN 978-80-89410-44-6. Dostupné na internete: <TU>, <TU>.
• Známe miesta, známe tváre. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2023. 166 s. ISBN 978-80-8202-221-9. Dostupné v internete: <TU>.

Literatúra faktu

•  Modrý encián. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 151 s. ISBN 978-80-8202-003-1. Dostupné v internete: <TU>.

Publicistika

• Rýchlokurz sebaobrany. Ilustroval Martin Kellenberger. 1. vyd. Bratislava: Milénium Plus, 2001. 68 s. ISBN 8096829920.
• Rýchlokurz sebaobrany. 1. vyd. Bratislava: SEN, 2012. 86 s. ISBN 9788097068745.
• Rýchlokurz sebaobrany. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2013. 119 s. ISBN 9788080617493.
• Stopy času. 1. vyd. Ilustroval Peter Pollák. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SEN, 2020. 128 s. ISBN 978-80-89884-04-9.

Pre deti a mládež

• O múdrej Aničke. Ilustroval Lenka Hlávková. 1. vyd. Bratislava: SEN, 2012. 65 s. ISBN 9788097102203.
• Anička má bračeka. 1. vyd. Ilustrovala Zdenka Laciková. Bratislava: Vydavateľstvo SEN, 2013, 39 s. ISBN 978-80-971022-3-4 (brož). Dostupné na internete: <TU>.
• Anička – múdra hlavička. Ilustroval Anna Gajová. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014. 66 s. ISBN 9788080617899.
• Anička a smejko. Ilustroval Anna Gajová. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015. 63 s. ISBN 9788080618629.
• Anička má prázdniny. Ilustroval Anna Gajová. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2016. 62 s. ISBN 9788080619244.
• Anička má farbičky. Ilustroval Anna Gajová. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017. 63 s. ISBN 9788082020048.
• Anička je veľkáčka. 1. vyd. Ilustroval Anna Gajová. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018. 61 s. ISBN 9788082020550.

Próza – antológie, zborníky

• 52 príbehov Života. [Poviedky od rôznych slovenských autorov]. [Zostavil Ján Turis]. [Autori: Ján Teplický, Vlado Laskan, Roman Havran, D. Mačuha, Ján Skalka, Vladimír Babnič, Viera Švenková, R. G. Halas, Július Šveda, Jana Šimulčíková, Ľudmila Burajová, Agneša Gundová, Ctibor Štítnický, E. B. Štefan, Vlado Hochel, Anna Miháliková, Ján Domasta, Marta Dérerová, Ferdinand Gabaj, N. Schneiderová, Vladimír Labáth, B. Mačigová, Peter Sever a ďalší] 1. vyd. Nakladateľstvo Epocha, 1969. 241 s. (viaz.).
• To bola vojna. [Zbierka poviedok piatich autorov na tému vojny]. [Autori: Viera Švenková, Peter Kováčik, Peter Ševčovič, Ján Štiavnický, Ondrej Sliacky]. Ilustroval Igor Rumanský. Bratislava. Mladé letá, 1975. 184 s. (viaz.).
• Soľ zeme: Antológia súčasnej poviedky. [Zostavil, doslov a životopisné medailóniky napísal Ivan Sulík]. [Autori: Dušan Mitana, Jozef Puškáš, Peter Jaroš, Milan Zelinka, Rudolf Sloboda, Ján Lenčo, Andrej Chudoba, Ján Papp, Blažej Belák, Ján Beňo, Ivan Habaj, Stanislav Rakús, Ľuboš Jurík, Viera Švenková, Peter Andruška, Etela Farkašová, Milka Zimková, Andrej Ferko, Peter Belan, Stano Dusík]. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1982. 544 s. (viaz.). Edícia Čítanie študujúcej mládeže, zv. 137.
• Planéta zrýchleného pohybu: Antológia poviedok o rodine. [Autorky: Eva Maliti Fraňová, Etela Farkašová, Helena Dvořáková, Ľuba Hajková, Daniela Příhodová, Viera Švenková, Karin Lászlová, Rút Lichnerová, Libuša Mináčová, Jana Šimulčíková, Paula Sabolová Jelínková, Jana Šrámková, Irena Lipová, Eva Gašparová, Jana Šimonová]. 1. vyd. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 1996. 123 s. ISBN 80-88735-50-5 (viaz.). Edícia slovenských bestsellerov, zv. 11.
• Keď sa ženy odhalia: Antológia poviedok. [Autorky: Vladimíra Komorovská, Tatiana Jaglová, Helena Dvořáková, Paula Sabolová Jelínková, Mária Bátorová, Etela Farkašová, Karin Lászlová, Viera Švenková, Anita Tešovičová, Viera Ryšavá, Jana Šimulčíková, Daniela Příhodová, Hedviga Kramárová, Marta Gogálová]. 1. vyd. Bratislava: AHO 3, 2007. 135 s. ISBN 978-80-968432-6-8 (brož.).
• Keď život šplechne do očí: Antológia prózy, poézie a satiry. [Zostavovateľka: Vladimíra Komorovská]. [Autorky: Eva Bachletová, Otília Dufeková, Tatiana Jaglová, Vladimíra Komorovská, Hedviga Kramárová, Veronika Krasnohorská, Karin Lászlová, Paula Sabolová Jelínková, Jana Šimulčíková, Viera Švenková, Milka Zimková, Anita Tešovičová, Viera Valachovičová-Ryšavá]. 1. vyd. Ivanka pri Dunaji: Axima, 2008. ISBN 978-80-969178-4-6 (brož.).
• Ženy na ťahu: Antológia prózy, poézie a tvorby pre deti. [Úvod Viera Valachovičová-Ryšavá]. [Autorky: Otília Dufeková, Ivana Havranová, Tatiana Jaglová, Danica Jakubcová, Hedviga Kramárová, Vladimíra Komorovská, Veronika Krasnohorská, Ľubomíra Miháliková, Danica Pauličková, Toňa Revajová, Viera Švenková, Jana Šimulčíková, Paula Sabolová Jelínková, Viera Valachovičová-Ryšavá, Dagmar Wagnerová-Škamlová]. Islustrovala Danica Pauličková. 1. vyd. Bratislava: Axima (Vydané pre občianske združenie Femina – klub slovenských prozaičiek), 2012. 116 s. ISBN: 978-80-89475-06-3 (brož.).
• Studienky: Antológia poviedok slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme. [Autorky: Viera Benková, Eva Maliti Fraňová, Helena Dvořáková, Mária Bátorová, Jana Bodnárová, Etela Farkašová, Gabriela Rothmayerová, Ivica Ruttkayová, Paula Sabolová Jelínková, Viera Švenková, Milka Zimková, Dagmar Mária Anoca, Mária Kotvášová-Jonášová, Anna Rău-Lehotská]. 1. vyd. Báčsky Petrovec: Matica slovenská v Srbsku, 2014. ISBN 978-86-89009-12-5 (brož).
• Jednozubý úsmev: Antológia prózy pre deti slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska. [Autorky: Ľubica Suballyová, Viera Švenková, Dana Podracká, Zuzana Kuglerová, Hana Košková, Beata Panáková, Marta Hlušíková, Jana Šimulčíková, Jana Bodnárová, Paula Sabolová Jelínková, Toňa Revajová, Katarína Mosnáková-Bagľašová]. [Zostavili: Etela Farkašová, Viera Benková]. 1. vyd. Báčsky Petrovec (Srbsko): Matica slovenská v Srbsku, 2015. 196 s. ISBN 978-86-89009-23-1 (brož). Dostupné v internete: <TU>.

Scenáristika – námety na film

• Steny. Réžia: Daniel Michaelli. Predloha: Viera Švenková (poviedka). Česko-Slovensko, 1980. 27 min. Dostupné v internete: .
• Prstienky z kukučiny. Réžia: Ľuba Vančová-Velecká. Predloha: Viera Švenková (kniha). Česko-Slovensko, 1989. 90 min. Dostupné v internete: .

PREKLADY DIEL AUTORKY

• Tatranské romance. Ilustroval Kamila Krkošová. [Dizajn: štúdio vizuálnej komunikácie Pergamen Trnava]. [jazyk: český] 1. vyd. Budmerice: RAK, 2005. 136 s. ISBN 80-85501-30-9. Dostupné na internete: <TU>.

PREKLADATEĽSKÁ TVORBA

• BAUMOVÁ, Vicki: Zlaté črievičky. Ilustrovala Jana Shejbalová-Želibská. [Z nemeckého originálu Die goldenem Schuhe preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1971. 355 s.
• HOLEŠOVSKÝ, František: Tvár a reč ilustrácie pre deti. [Z českého rukopisu Tvář a řeč ilustrace pro děti... preložila Viera Švenková]. [Úvod napísal Ján Poliak]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1971. 195 s.
• SEMENICHIN, Gennadij Aleksandrovič: Výstrel na úsvite. [Z ruského originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 1975. 448 s. Edícia: Prameň, 176. zväzok.
• NELKEN, Dinah: Ustráchaný hrdinský život istej ženy zvanej Fleur Lafontainová. Ilustr. Róbert Brun. [Z nemeckého orig. Das angstvolle Heldenleben einer gewissen Fleur Lafontaine preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Smena, 1975. 315 s.
• KOBYĽANSKÁ, Oľha: Kráľovná. [z ukrajinského originálu preložila Viera Švenková; verše prebásnil Július Lenko, Viera Švenková; doslov napísal Michal Molnár]. 2. vyd. Bratislava: Smena, 1978. 264 s.
• MRÁZKOVÁ, Daisy: Haló, Hopkáčik! Ilustrácie Daisy Mrázková. [Z českého originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1978. 79s.
• DOSKOČILOVÁ, Hana: Eliška a ocko Kráľ. Ilustroval Jaroslav Malák [Z českéhp originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1979. 63 s.
• HORELOVÁ, Eliška: Michalka a Julián. Ilustrovala Denisa Wagnerová. [Z českého originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1987. 37 s.
• OELSCHLAEGER, Erdmut: Ako Tina a Julka robili šarkana. [Z nemeckého originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, Berlín: Kinderbuchverlag, 1988. 10 s.
• SCARRY, Richard: Veľký obrázkový slovník slovensko-anglicko-nemecký. Ilustroval Richard Scarry. [Z anglického originálu Best Word Book Ever preložila Viera Švenková]. Bratislava: Mladé letá, 1990. 95 s. ISBN 80-06-00188-X
• ELLIOTOVÁ, Jane – KING, Colin: Obrázková encyklopédia. ilustrovala Sylvia Tateová. [Z anglického originálu The Usborne Children´s Encyclopedia preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1991. 128 s. ISBN 80-06-00400-5.
• Von FLÜE, Sibylle: Tučniačik Pingu a jeho rodina. [Preložila Viera Švenková]. Ilustroval Tony Wolf. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 1993. ISBN 80-07-00616-8 (viaz).
• Von FLÜE, Sibylle: Tučniačik Pingu a jeho priatelia. [Z nemeckého originálu preložila Viera Švenková. Ilustriova Tony Wolf. 1. vyd. Bratislava: Príroda, 1994. ISBN 80-07-00643-5 (viaz.).
• Diane de HENRI: Matka sokyňa. [Z nemeckého originálu Die Frau des Geliebten der Mutter preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 1994. 198 s. ISBN 80-7118-121-8 (viaz.)
• HAMMESFAHROVÁ, Petra: Brunova veľká láska. [Z nemeckého originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 1995. 198 s. SBN 80-7118-152-8 (viaz.)
• SCARRY, Richard. Čo robíme celý deň [Preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Bratislava: Mladé letá, Frýdek-Místek: ALpress, 1996. 63 s. ISBN 80-06-00721-7.
• PEISERTOVÁ, Alena: Zvieratká a zbojníci. 1. vyd. Ilustroval Dagmar Ježková. [Preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 2002. 37 s. ISBN 805510333X. Edícia: Lienka.
• PROVAZNÍKOVÁ, Věra: Rozprávočky - naše hračky. Ilustrovala Olga Franzová. [Preložila Viera Švenková]. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 8055104352. Edícia: Lienka.
• Zvieratká a zbojníci: S obrázkami Dagmar Ježkovej. 2. vyd. Ilustrovala Dagmar Ježková. [Ľudové rozprávky upravila Alena Peisertová; z českého originálu preložila Viera Švenková]. 2. vyd. Bratislava: Ikar, 2008. ISBN 978-80-551-1829-1.
• DANZIGEROVÁ, Paula: Ambra Čierna: Ambra Čierna ide do štvrtej triedy: Ambra Čierna si chce zlepšiť známky. [Z anglického originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Tatran, 2000. 145 s. ISBN 80-7118-917-0 (viaz.).
• DANZIGEROVÁ, Paula: Ambra Čierna: Ambra Čierna nie je farbička. [Z anglického originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 2000. 118 s. ISBN 80-7118-901-4 (viaz.).
• DANZIGEROVÁ, Paula: Ambra Čierna: Navždy Ambra Čierna. [Z anglického originálu preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 2001. 142 s. ISBN 80-551-0049-7 (viaz.).
• SCARRY, Richard. Čo robíme celý deň [z anglického originálu What do People do All Day? preložila Viera Švenková]. 1. vyd. Bratislava: Ikar, a. s. – Stonožka, 2022. 93 s. ISBN 9788055181165.

EDITORSKÁ ČINNOSŤ

• Desať koní mám. [leporelo]. [Zostavila Viera Švenková] 1. vyd. Bratislava: Mladé letá, 1980 a 1987.
• TOPOĽSKÁ, Mária: Jedovaté roky. Ilustrácie Anna Pelikánová-Bartošová. Doslov Viera Švenková. 3. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981. 320 s.

OCENENIA

• Cena vydavateľstva Smena za knihu Biela pani Zuzana (1973)
• Cena Ivana Krasku za knihu Biela pani Zuzana (1973; od Slovenského literárneho fondu)
• Odmena Slovenského literárneho fondu za knihu Limbový háj (1974)
• Odmena Slovenského literárneho fondu za knihu Malý herbár (1978)
• Odmena Spolku slovenských spisovateľov za knihu Internátne lásky (2001)
• Prémia Literárneho fondu za rok 2006 za prózu Listy vo vetre
• Cena Slovenských pohľadov za rok 2015 v kategórii próza
• Prémia v rámci Ceny Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú literárnu tvorbu za rok 2016 v kategórii literatúra pre deti a mládež za Anička má prázdniny
• Cena Márie Ďuríčkovej (ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov, 8. 11. 2019) za literatúru pre deti

ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTOROVOM DIELE, ROZHOVORY

Recenzie, hodnotenia a štúdie v periodikách

• FORDINÁLOVÁ, Eva: Ošiaľ. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 138 (2022), č. 12, s. 135. ISSN 1335-7786.
• FARKAŠOVÁ, Etela: Ošiaľ. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 138 (2022), č. 11, s. 124 – 127. ISSN 1335-7786.
• FORDINÁLOVÁ, Eva: Viera Švenková: Dámska volenka. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 138 (2022), č. 2, s. 127 – 128. ISSN 1335-7786.
• HAJKO, Dalimír: Viera Švenková: Lesné ticho (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 138 (2022), č. 1, s. 116. ISSN 1335-7786.
• JUDINYOVÁ, Jana: Horské zákruty. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 137 (2021), č. 1, s. 113 – 114. ISSN 1335-7786.
• FORDINÁLOVÁ, Eva: Zákruty nielen horské (Viera Švenková: Horské zákruty). [Recenzia]. In: Literárny týždenník, roč. XXXIII (16. 9. 2020), č. 31 – 32, s. 20. ISSN 0862-5999.
• FORDINÁLOVÁ, Eva: Nazretie do zrkadla našich dejín (Zrkadlo Slovenska). [Na vydanie pripravila a z biblickej češtiny v spolupráci s Vierou Švenkovou pripravila Iva Vranská-Rojková]. [Recenzia]. In: Literárny týždenník, roč. XXXIII (12. 2. 2020), č. 5 – 6, s. 12. ISSN 0862-5999.
• JARÁBEK, Mikuláš: Viera Švenková: Modré obdobie. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 136 (2020), č. 1, s. 125 – 128. ISSN 1335-7786.
• FORDINÁLOVÁ, Eva: Viera Švenková: Modré obdobie. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 135 (2019), č. 7 – 8, s. 275 – 276. ISSN 1335-7786.
• HAJKO, Dalimír: Viera Švenková: Anička je veľkáčka (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 135 (2019), č. 4, s. 120. ISSN 1335-7786.
• KENDA, Milan: Keď znova vládla inkvizácia (Viera Švenková: Modré obdobie). [Recenzia]. In: Literárny týždenník, roč. XXXII (13. 2. 2019), č. 5 – 6, s. 13. ISSN 0862-5999.
• SVETOŇ, Ľuboš: Viera Švenková: Modrý encián. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134 (2018), č. 11, s. 135 – 137. ISSN 1335-7786.
• HAJKO, Dalimír: Viera Švenková: Anička má farbičky (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134 (2018), č. 10, s. 110. ISSN 1335-7786.
• FORDINÁLOVÁ, Eva: Živá voda spod Tatier (Viera Švenková: Modrý encián). [Recenzia]. In: Literárny týždenník, roč. XXXI (28. 3. 2018), č. 11 – 12, s. 12. ISSN 0862-5999.
• NAŠČÁK, Peter: Literatúra pre deti a mládež v roku 2017 (Hodnotenie literatúry 2017). In: Romboid, roč. LIII (2018), č. 5 – 6, s. 124. ISSN 0231-6714
• HALVONÍK, Alexander: Próza 2017: Príbeh príbehu (Hodnotenie literatúry 2017). ... Sedemdesiatnici: Rutina a skúsenosť. In: Romboid, roč. LIII (2018), č. 5 – 6, s. 99. ISSN 0231-6714.
• ČOMAJ, Ján: Viera Švenková: Anička má farbičky (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134 (2018), č. 4, s. 109 – 110. ISSN 1335-7786.
• ČOMAJ, Ján: Veira Švenková: Deň je krátky. (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133 (2017), č. 4, s. 123. ISSN 1335-7786.
• STANISLAVOVÁ, Jana: Po vychodených cestičkách: Próza pre deti a mládež 2015: Tvorba v klasickom (tradičnom) tóne. [Hodnotenie]. In: Bibiana: Revue o umení pre deti a mládež. XIII. ročník (2016), č. 2. ISSN 1335-7263, s. 7, 8.
• FARKAŠOVÁ, Etela: Viera Švenková: Hry vetra. [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. XXVI (18. 4. 2016), č. 4, s. 20. ISSN 1210-1982. . Dostupné na internete: <TU>.
• ČOMAJ, Ján: Viera Švenková: Hry vetra. (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132 (2016), č. 3, s. 115. ISSN 1335-7786.
• ČÚZY, Ladislav: Viera Švenková: Hry vetra. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132 (2016), č. 2, s. 121 – 123. ISSN 1335-7786.
• FORDINÁLOVÁ, Eva: Viera Švenková: Hry vetra. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132 (2016), č. 1, s. 124 – 125. ISSN 1335-7786.
• CSIBA, Karol: „Úryvok“ z minuloročnej zostavy próz (tridsať kníh a ešte jeden malý literárny apendix). [Hodnotenie]. In: Knižná revue, roč. XXV (15. 7. 2015), č. 14 – 15, príloha s. 16. ISSN 1210-1982.
• SZABÓ, Ivan: Viera Švenková: Hory na dosah. [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. XXV (14. 1. 2015), č. 1, s. 7. ISSN 1210-1982.
• BODACZ, Bohuš: Viera Švenková: Hory na dosah (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131 (2015), č. 12, s., 113 – 114. ISSN 1335-7786.
• ČOMAJ, Ján: Viera Švenková: Anička – múdra hlavička (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131 (2015), č. 6, s. 111 – 112. ISSN 1335-7786.
• KENDA, Milan: Viera Švenková: Hry vetra. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131 (2015), č. 1, s. 129 – 130. ISSN 1335-7786.
• FORDINÁLOVÁ, Eva: Viera Švenková: Hory na dosah. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131 (2015), č. 1, s. 127 – 129. ISSN 1335-7786.
• KENDA, Milan: Viera Švenková: Hory na dosah. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131 (2015), č. 1, s. 129 – 130. ISSN 1335-7786.
• Autor neuved.: Viera Švenková: Počúvaj. Vietor (Novinky Vydavateľstva SSS). In: Literárny týždenník, roč. XXVI (4. 9. 2013), č. 29 – 30, s. 15. ISSN 0862-5999.
• -efar-: Detská logika (Viera Švenková: O múdrej Aničke). [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. XXII (14. 11. 2012), č. 23, s. 4. ISSN 1210-1982.
• NAŠČÁK, Peter: Viera Švenková: O múdrej Aničke (Sedem viet o siedmich knihách). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 128 (2012), č. 12, s. 110 – 111. ISSN 1335-7786.
• ŠTROMPOVÁ, Alena: Trinásť láskavých posolstiev (Viera Švenková: 13 poviedok). [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. XXI (5. 1. 2011), č. 1, s. 5. ISSN 1210-1982.
• MRÁZ, Peter: Na domácom piesočku (Slovenská literárna veda 2009). In: Knižná revue – príloha, roč. XX (7. 7. 2010), č. 14 – 15, s. XXVIII. ISSN 1210-1982.
• HALVONÍK, Alexander: Slovenská próza 2008. [Hodnotenie]. In: Knižná revue – príl. Súmrak literárneho snobizmu, roč. XIX (8. 7. 2009), č. 14 – 15, s. VI. ISSN 1210-1982.
• PETRÍK, Vladimír: Stíšené uvažovanie (Viera Švenková: Rozmarné sebalásky). [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. XIX (18. 3. 2009), č. 6, s. 5. ISSN 1210-1982. Dostupné v internete: <TU>
• GEISBACHEROVÁ, Michaela: Rodina ako osud (Viera Švenková: Listy vo vetre). [Recenzia]. In. Knižná revue, roč. XVI (11. 10. 2006), č. 21, s. 5. ISSN 1210-1982. Dostupné v interenete: <TU>
• BODACZ, Bohuš: Ponorná rieka nenaplnených osudov. Viera Švenková: Tatranské romance. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122 (2006), č. 3, s. 104 – 105. ISSN 1335-7786.
• ŠIMULČÍKOVÁ, Jana: Kniha návratov. Viera Švenková: Tatranské romance. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122 (2006), č. 2, s. 113 – 115. ISSN 1335-7786.
• FARKAŠOVÁ, Etela: Realistické príbehy romancí (Viera Švenková: Tatranské romance). [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. XV (23. 11. 2005), č. 24, s. 5. ISSN 1210-1982.
• MIKULÁŠEK, Alexej: Virtuózne eseje. Viera Švenková: Rýchlokurz sebaobrany. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 120 (2004), č. 7 – 8, s. 258 – 259. ISSN 1335-7786.
• BOLDIŠOVÁ, Emília: Obrana pred útekom alebo: Kniha o rozkoši... myslieť (Viera Švenková: Rýchlokurz sebaobrany). [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. XII (1. 5. 2002), č. 9, s. 10. ISSN 1210-1982.
• FARKAŠOVÁ, Etela: Aktualizovaná skúsenosť. Viera Švenková: Internátne lásky. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118 (2002), č. 12, s. 126 – 129. ISSN 1335-7786.
• ŠIMULČÍKOVÁ, Jana: S láskavou vyrovnanosťou (Viera Švenková: Internátne lásky). [Recenzia]. In: Literárny týždenník, roč. IV (2002), č. 23. ISSN 0862-5999.
• ŠABÍK, Vincent: Expedície Viery Švenkovej za človekom. ). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 117 (2001), č. 3, s. 78 – 90. ISSN 1335-7786.
• FARKAŠOVÁ, Etela: Medzi ilúziou a dezilúziou (Viera Švenková: Faraónov úsmev). [Recenzia]. In: Knižná revue, roč. VIII (8. 7. 1998), č. 14 – 15, s. 5. ISSN 1210-1982.
• SVETOŇ, Ľuboš: Pred oltárom belasých štítov. Viera Švenková: Faraónov úsmev. [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 114 (1998), č. 10, 115 – 117. ISSN 1335-7786.
• TIMURA, Viktor: Lazaret chorých duší (Viera Švenková: Faraónov úsmev). ). [Recenzia]. In: Literika, 3 (1998), č. 4. ISSN 1335-180X
• ČÚZY, Ladislav: Viera Švenková: Jablčné jadierka. ). [Recenzia]. In: Romboid, roč. 24 (1989), č. 2. ISSN 0231-6714
• ŠIKULA, Bystrík: Princíp alebo nedostatok invencie? ). [Recenzia]. In: Romboid, roč. 24 (1989), č. 2. ISSN 0231-6714
• TRUHLÁŘ, B.: Svet súčasnej ženy (Viera Švenková: Jablčné jadierka). ). [Recenzia]. In: Nové slovo, roč. 31 (1989), č. 8.
• BOLDIŠOVÁ-BARBÍRIKOVÁ, E.: Nové po starom, staré po novom (Viera Švenková: Jablčné jadierka). ). [Recenzia]. In: Romboid, 23 (1988), č. 10. ISSN 0231-6714
• JURČO, J.: Jadierka s menej výraznou chuťou (Viera Švenková: Jablčné jadierka). ). [Recenzia]. In: Pravda, zv. 69 (10. 6. 1988), č. 135.
• ŠIMULČÍKOVÁ, Jana: Rozprávačské čaro Jablčných jadierok (Viera Švenková: Jablčné jadierka). ). [Recenzia]. In: Práca, zv. 43 (12. 5. 1988), č. 110.
• ŠPAČEK, Jozef: Aspoň jadierka (Viera Švenková: Jablčné jadierka). ). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, 104 (1988), č. 8. ISSN 1335-7786.
• ČÚZY, Ladislav: Nevyužité možnosti (Viera Švenková: Malý herbár). ). [Recenzia]. In: Romboid, 14 (1979), č. 1. ISSN 0231-6714
• HALVONÍK, Alexander: S mierou pravdy o živote (Viera Švenková: Malý herbár). ). [Recenzia]. In: Pravda, zv. 60 (21. 12. 1979), č. 301.
• PETRÍK, Vladimír: Viera Švenková: Malý herbár. ). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, 95 (1979), č. 10. ISSN 1335-7786.
• PETRÍK, Vladimír: Viera Švenková: Biela pani Zuzana. ). [Recenzia]. In: Slovenské pohľady, 89 (1973), č. 11. ISSN 1335-7786.

Rozhovory

• DVOŘÁKOVÁ, Helena – ŠVENKOVÁ, Viera: Žijeme pod vysokým napätím. [Rozhovor]. In: Nové slovo, roč. 33 (1991), č. 23.
• BOLDIŠOVÁ, Emília – ŠVENKOVÁ, Viera: Dobrota všetko prekryje (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XII (27. 11. 2002), č. 24, s. 12. ISSN 1210-1982.
• BENKOVÁ, Viera – ŠVENKOVÁ, Viera: Tatry sa nevedia brániť (Rozhovor s jubilujúcou Vierou Švenkovou). In: Literárny týždenník, roč. XXX, 1. 11. 2017), č. 37 – 38, s. 13. ISSN 0862-5999.
• VLADÍK, Matrin: Hovoríme so spisovateľkou a esejistkou VIEROU ŠVENKOVOU: Večná výzva kultúry: Bráňme v sebe ľudskosť!). In: Literárny týždenník, roč. XXXVII, 4. 9. 2024), č. 27 – 28, s. 5. ISSN 0862-5999.

Hodnotenie tvorby autorky

ANNA BLAHOVÁ

• „Nenápadné osudy Švenkovej postáv, akoby skryté medzi inými, výraznejšími, bohatšie naplnenými životmi, sa odohrávajú súbežne s našimi osudmi, no predovšetkým plynú popri autorkinom živote, popri jej rozjímaní o smerovaní ľudského života. Jej postavy sú ľudia ako my: ženy, ktoré túžia po láske, muži, ktorí chcú byť mužní... Prečo sa každému vždy všetko v živote nepodarí podľa jeho predstáv? Prečo sa človek musí uspokojiť s niečím len tak, ako to vyjde? Kam nás vedie autorka...? Čítajme pozorne jej prózy o svete, v ktorom sa prelína dočasné s čímsi trvalým, v ktorom človek ustavične hľadá a váha, balansuje na pokraji situácie, keď sa jeho život už-už môže zvrtnúť... Autorka nezasahuje do osudov svojich postáv, ony samy – vystrihnuté zo života – smerujú tam, kam ich posúva život a vlastná povaha. Esejistická, takmer dokumentárna drobnokresba uprednostňuje fakty pred ozvláštňovaním, deskripciu pred metaforou, zmysel drobných, každodenných činností pred špekulatívnymi úvahami. Čitateľ sám má možnosť domyslieť si stratené dialógy.“

(Zdroj: venková Viera: Tatranské romance, 2005, anotácia, in: ; Viera Švenková: Napísali o autorovi, in: SLC; Š;)

ETELA FARKAŠOVÁ

• „Viera Švenková, známa predstaviteľka našej staršej strednej spisovateľskej generácie, patrí k autorskému typu, ktorého tvorbu výrazne spoluurčuje príslušnosť k regiónu, v knihe Tatranské romance k rodnému kraju. Spätosť s krajinou sa však neredukuje len na rovinu dominantného motívu, a ani nie na umiestnenie dejov do nej, vo Švenkovej prózach figuruje vrúcny emocionálny vzťah ku krásam tatranskej prírody, rešpekt ku krajovým tradíciám, citeľná je znalosť mentality obyvateľov, ale aj obava o negatívne zásahy do nej. Tematická ukotvenosť v konkrétnom regióne nemusí znamenať – a u Viery Švenkovej ani neznamená – regionálnu limitovanosť, či by sa už týkala myšlienkového obzoru, umeleckých kvalít alebo významu v kontexte celonárodnej literatúry. Navyše, nazdávam sa, že v čase globalizácie dochádza k čoraz častejšiemu narúšaniu pôvodných identít, takže tento príklon ku konkrétnemu priestoru nadobúda osobitú dôležitosť. Neprekvapuje preto, že akokoľvek pestrú paletu ľudských príbehov autorka už niekoľko desaťročí rozvíja vo svojich poviedkach, ich spoločným a nezanedbateľným pozadím je obraz tatranskej krajiny. V koncentrovanej podobe je táto (sčasti romantizovaná) „tatranskosť“, ktorú chápem nielen v geografickom, ale aj v psychologickom zmysle, prítomná priamo v názve autorkinho súboru desiatich poviedok. Dokonca sa dá povedať, že tento monumentálny kraj je tu povýšený takmer na jedného z protagonistov – utvára atmosféru, emocionálne naladenie, vstupuje do príbehov ako istý symbol.“

(Zdroj: FARKAŠOVÁ, Etela: Realistické príbehy romancí: Viera Švenková: Tatranské romance. In: Knižná revue, č. 24/2005, s. 5)

• „Švenkovej román nemožno zredukovať len na príbeh stroskotania starého a (ne)naplnenia nového partnerského vzťahu, hlavný príbeh je votkaný do „príbehu“ celej našej súčasnej spoločnosti. Autorka otvorene identifikuje jej viaceré (najmä morálne) kazy, ako pohltenie konzumom, duchovné vyprázdnenie, hodnotový chaos, no nebola by to Švenková, aby nepoukázala aj na rastúcu sociálnu nerovnosť a nespravodlivosť, na absenciu ideí, ktoré by mohli zmeniť smerovanie takejto poblúdenej spoločnosti, a vôbec, celého súčasného sveta.“

(Zdroj: FARKAŠOVÁ, Etela: Viera Švenková: Hry vetra. In: Knižná revue, č. 4/2016, s. 5)

MICHAELA GEISBACHEROVÁ

• „Sme iba lístím na strome prírody... sme len také lístie, prach a popol...“ Tieto slová sú vretenom kolovrátku, na ktorom pradie svoj príbeh slovenská prozaička Viera Švenková. Príroda, Osud, Boh, Náhoda, alebo akokoľvek si človek nazve neistý pocit nadprirodzenosti, ktorý v sebe nosíme, si pre nás obvykle pripravia viac bôľu a trápenia ako radosti. Vtedy sa cítime ako bezbranné, polopriesvitné, sťa vzduch ľahké listy, ktoré si nedobrovoľne a zároveň odovzdane, akoby bezcieľne a len na krátku pominuteľnú chvíľku poletujú povetrím a víria sa v šialenom tanci zvanom Život. Útla knižočka Listy vo vetre zachytáva prostredníctvom životného príbehu jednej podtatranskej rodiny jej storočnú históriu, pripomínajúcu práve spomínaný obraz bezbranne sa víriacich listov.“

(Zdroj: GEISBACHEROVÁ, Michaela: Rodina ako osud: Viera Švenková: Listy vo vetre. In; Knižná revue, č. 21/2006, s. 5)

VLADIMÍR PETRÍK

• „Manželské problémy, mimomanželské vzťahy, rodinné zázemie, to sú hlavné témy v knižke Rozmarné sebalásky prozaičky Viery Švenkovej. A to všetko na pozadí dnešného uponáhľaného a rozháraného života, kde už staré istoty prestali pôsobiť. Únava, sklamanie, manželské stereotypy ženú protagonistov a protagonistky týchto etúd do dobrodružného zapletania sa s novými partnermi. Väčšinu z nich čaká nové sklamanie. Autorka skôr obhajuje návraty k pôvodným zväzkom na báze odpúšťania. Na dnešku ju všeličo mrzí, ľahkomyseľnosť, neukotvenosť, povrchnosť, pachtenie sa za pôžitkami, premena lásky na sebalásku atď. Sama však nechce moralizovať, len demonštruje, ukazuje na príkladoch, kde vidí problémy, ktoré treba odstrániť, aby sa život vychýlený na jednu stranu dostal do normálu. Pokiaľ ide o príbeh, Švenková stojí od neho bokom, či presnejšie nad ním. Aj preto majú všetky prózy skôr charakter etúd ako poviedok. Tento postoj jej však dovoľuje globálne hodnotenie presahujúce hranicu príbehu. V reflexii často použije hutnú metaforu, aby dodala konkrétnej situácii alebo vnútornému rozpoloženiu postavy či dobovej charakteristike váhu všeobecnej platnosti. Nejde len o efektnú formulu, je za ňou čosi, čo môžeme identifikovať ako dlhoročnú autorkinu skúsenosť, preto vyznieva presvedčivo.“

(Zdroj: PETRÍK, Vladimír: Stíšené uvažovanie: Viera Švenková: Rozmarné sebalásky. In: Knižná revue, č. 6/2009, s. 5)

BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE

Personálna bibliografia

• Viera Švenková. [Bibliografický leták] [Zostavila: Mgr .Ľuba Rusnáková]. Poprad: Podtatranská knižnica v Poprade, 2010. Dostupné z internetu: <TU>.
• Viera Švenková, spisovateľka, redaktorka, prekladateľka. [Bibliografický leták]. Poprad: Podtatranská knižnica v Poprade, 2002. Dostupné z internetu: <TU>.

Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky

• ŠVENKOVÁ, Viera. In: MAŤOVČÍK, Augustín – CABADAJ, Peter – PARENIČKA, Pavol: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozš. vyd.. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2008. s. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3 (LIC, Bratislava), ISBN 978-80-89301-12-6 (SNK, Martin), s. 481.
• ŠVENKOVÁ, Viera. In: MAŤOVČÍK, Augustín – CABADAJ, Peter – ĎUROVČÍKOVÁ, Margita – PARENIČKA, Pavol – WINKLER, Tomáš: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 459.
• ŠVENKOVÁ Viera. In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 2. prepracované a doplnené vyd. Nakladateľstvo Kaligram – Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 653 s. ISBN 80-7149-801-7, s. 556
• Viera ŠVENKOVÁ. In: Encyklopédia slovenských spisovateľov. 2. zv.: P – Ž. [Napísal kolektív autorov pod vedením PhDr. Karola Rosenbauma, DrSc.]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, n. p., 1984. 536 s. (viaz.), s. 180.

Profily autorky v periodikách

• ŠAH: Viera Švenková – 65. (Pripomíname si).  In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 11, s. 158 – 159.
• Redakcia: Viera Švenková (3. 11. 1937, Poprad), spisovateľka, ... In: Romboid, roč. LII (2017), č. 9 – 10, s. 31. ISSN 0231-6714
• ŠAH: Viera Švenková – 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 11, s. 155.
• Redakcia: Medailón Viery Švenkovej (bobliografia, biografia) k rozhovoru Matrin Vladík: Hovoríme so spisovateľkou a esejistkou Vierou Švenkovou: Večná výzva kultúry: Bráňme v sebe ľudskosť!). In: Literárny týždenník, roč. XXXVII, 4. 9. 2024), č. 27 – 28, s. 5. ISS N 0862-5999.

Internetové zdroje

• Švenková, Viera [online]. In: Slovenská národná knižnica v Martine: online katalóg. [Citované 22. 8. 2024]. Dostupné na internete: <TU>.
• Švenková, Viera. In: Štátna vedecká knižnica Banská Bystrica [online]. [Citované 22. 8. 2024]. Dostupné na internete: <TU>.
• Švenková, Viera. In: Štátna vedecká knižnica Košice [online]. [Citované 22. 8. 2024]. Dostupné na internete: <TU>.
• Švenková, Viera [online]. In: Univerzitná knižnica Bratislava: Katalóg UKB. [Citované 22. 8. 2024]. Dostupné na internete: <TUI>.
• Viera Švenková, rod. Dindošová [online]. In: Biografický slovník Popradu: Slovník osobností. Dostupné na internete: <TU>.
• Viera Švenková. In: Slovenské literárne centrum: Autori [online]. [Citované 22. 8. 2024]. Dostupné z internetu: <TU>.
• Viera Švenková. In: Slovenské centrum PEN [online]. [Citované 22. 8. 2024]. Dostupné na internete: <TU>.