Gustáv Viktory (* 7. 9. 1914 Trnava – † 24. 12. 1975 Trnava), pseud. Ján Guvik, Ondrej Daranský, Ondro Baran, slovenský evanjelický farár, spisovateľ, literárny historik, prekladateľ, študoval na reálnom gymnáziu v Trnave, na evanjelickej Teologickej fakulte v Bratislave a na univerzite v Štokholme a v Uppsale. Pôsobil ako dištrktuálny a seniorálny kaplán (1940 – 43), katechéta na dievčenskom gymnáziu v Bratislave (1943 – 50) a farár vo farnosti Petržalka (1950 – 1960). Od r. 1960 až do smrti pôsobil v Trnave, kde aj zomrel. Debutoval didaktickou prózou Hôrni chlapci z Matejkovej (1942), neskôr sa venoval histórii, literárnovednej práci a prekladaniu literatúry náboženského charakteru, beletrie a rozhlasových hier (z latinčiny, nemčiny, dánčiny, nórčiny a švédčiny). Zaoberal sa prenasledovaním protestantov v 17. stor., s J. Minárokom preložil a poznámkovým aparátom doplnil denník D. Krmana ml. Itinerárium (1969). Za prekladateľskú činnosť cenu Literárneho fondu, v r. 1998 mu udelili Čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam – za literatúru, prekladateľskú a duchovnú činnosť s ekumenickým rozmerom. V r. 1993 mu odhalili pamätná tabuľa na Evanjelickom kostole v Trnave.
Literatúra:
Gustáv Viktory. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 499.
