Vo veku 73 rokov 26. júna t. r. zomrel slovenský spisovateľ, redaktor, scenárista a autor rozhlasových hier Peter Glocko. Narodil 2. júna 1946 v Muráni (okr. Revúca) v robotníckej rodine, do 14 rokov žil v Partizánskom.
V Bratislave absolvoval Strednú priemyselnú školu chemickú (1960 – 1964), zamestnal sa v Slovnafte, neskôr pracoval v Partizánskom ako gumárenský laborant.
Pôsobil ako redaktor vlastivednej literatúry a pôvodnej slovenskej prózy vo vydavateľstve Mladé letá (1966 – 1969) a ako redaktor vo vydavateľstvách Osveta (1969 – 1975) v Martine, Smena (1975 – 1985) a Slovenský spisovateľ (1986 – 2001) v Bratislave. Bol šéfredaktorom detského časopisu Superohník (2001 – 2002). Bol otcom troch synov: Petra, Martina a Tomáša. Žil v Bratislave, pracovný azyl však často nachádzal aj v Muráni.
Ako spisovateľ sa zameral na modernú autorskú rozprávku, v ktorej často využíval folklórne zdroje, ktoré upravoval, no zároveň zachovával ich hodnoty, príbehy staval aj na historických faktoch. Písal i romány pre mládež a dospelých a filmové scenáre. Publikoval od roku 1964 v literárnych časopisoch Mladá tvorba, Romboid, Slovenské pohľady i v časopise pre mládež Kamarát. Debutoval zbierkou Šťastenko (1970), v ktorej prerozprával goralské ľudové povesti a rozprávky zo Zamaguria zozbierané Viktorom Majerníkom, spolupracoval s ním, už aj ako zberateľ, i na zbierke ľudových povestí a rozprávok Vodníkove zlaté kačky (1975). Súčasťou oboch kníh bol doslov ako svedectvo o textoch, ľudových rozprávačoch a zvláštnostiach goralského folklóru. Skúsenosť s folklórom uplatnil aj v rozprávkovom seriáli Ako kominárik svetom putoval (1974), ktorý zanimovali (1975). Z rozprávok Pavla Dobšinského pripravil pre detského čitateľa tretí diel Slovenských rozprávok (1989) a výbery Nebeská sláva a Ružová Anička (oba 1993). V knižke O múdrej Aničke, šalamúnskej hlavičke (2000), ktorá vznikla ako rozšírená verzia jeho knižky Devätoro remesiel a desiaty fígeľ (1986), v duchu ľudového žartovného rozprávania skonštruoval z folklórneho materiálu sujet o lenivom tulákovi a majstroch-remeselníkoch, ktorý popretkával fragmentmi pesničiek, vtáčími prekáračkami či paródiami, hádankami a frazeologizmami. Podobne popretkával aj knižku Šťastenko a Čierny pán alebo Desať hradov, sto pokladov (2002), vychádzajúcu z debutu Šťastenko. V zbierke Zlatovlasý rytier alebo Kráľovič Neviemnič (1997) spracoval sujety hrdinských a rytierskych rozprávok. Napísal voľnú románovú dilógiu, v prvom historicko-dobrodružnom románe s prvkami science-fiction Ruža pre Jula Verna alebo Päť týždňov bez balóna (1986) literárne spracúva historické fakty o Vernovi a Paracelsovi a ich pobyte na Slovensku, podobnú žánrovú symbiózu využil aj v druhom románe Tomáš a lúpežní rytieri alebo Za kameňom mudrcov (1987). V novelistickej dilógii Ja sa prázdnin nebojím (1988) a Robinson a dedo Milionár (1990) hovorí o svete dospievajúcich a životodarnej sile rodinného zázemia a dôsledkoch jeho absencie. Pozitívny vplyv lásky a porozumenia na formovanie dieťaťa prináša aj jeho próza pre malých čitateľov Lietajúci klobúk (1992). Vydal autorské rozprávky Kráľ psov (2011), Prešporské čary pána Christiana (2007) a Rozprávky z čarovnej záhrady (2007) a zbierku Kráľ hadov – strážca pokladov: Zamagurské rozprávky (2015, spolu s V. Majeríkom). Pre dospelých napísal román s autobiografickými motívmi Šťastný pán Cyprián (1980), novelistický triptych o citových problémoch mladých ľudí Hĺbka ostrosti (1982), poviedkový cyklus Srdcový kráľ (1984), prózy Ide dravec tvrdo na vec (2004), Kliatba čierneho anjela alebo Diablov testament a knihu literatúry faktu Rozprávkar a rozprávnica. (obe 2006). Z češtiny preložil Záhadu hlavolamu (1970) od Jaroslava Foglara.
Napísal scenáre k filmovým rozprávkam režiséra Martina Ťapáka Putovanie do San Jaga (1973), Plavčík a Vratko (1981), Popolvár najväčší na svete (1982), predlohu k animovanému seriálu Vodník Rybka a figliar Šupka (1985), pripravil scenáre pre rozprávky: Veľký Mogul (1979), Ružová Anička (1992), Chudobných rodičov syn (1993), O Jankovi zlatom kľučiarovi (1994) a pre film o slovenskom zberateľovi rozprávok P. Dobšinskom Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997).
Za literárnu činnosť získal viacero ocenení ako Cena vydavateľstva Mladé letá za román Ruža pre Jula Verna (1968), symbolický zlatý kľúč od muránskych dejín (1988) od obce Muráň, čestné uznanie v rámci Európskej ceny za literatúru pre deti Pier Paolo Vergeno za knihu Ja sa prázdnin nebojím v Padove (1989). Zapísali ho na Honour list Medzinárodnej rady pre knihy pre mládež (IBBY, 1990), bol aj nositeľom Ceny Slovenskej sekcie IBBY za celoživotnú tvorbu pre deti a mládež Trojruža (1995) a Pocty Pavla Dobšinského (1996).
Rodine a priateľom zosnulého vyjadrujeme v mene vedenia Spolku slovenských spisovateľov i redakcie Literárneho týždenníka hlbokú úprimnú sústrasť.
Redakcia
Litratúra: Ondrej Sliacky a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež: GLOCKO, Peter. In: Bibiana: Revue pre deti a mládež. Ročník: X, číslo: 2 – 3 (2003), ISSN 1335-7263, s. 64 – 65; Peter Glocko. In: peter-glocko.webnode.sk/o-nas
Zdroj: Za PETROM GLOCKOM. In: Literárny týždenník, ročník XXXII, č. 25 – 26 (3. 7. 2019), ISSN 0862-5999, s. 13.
