Zuzka Zguriška, PhDr., vl. m. Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová (* 13. 4. 1900 na Myjave – † 14. 9. 1984 Praha, Česko), slovenská prozaička, dramatička, prekladateľka, organizátorka kultúrneho života, významná predstaviteľka slovenskej humoristickej prózy v 30. a 40. rokoch 20. stor., sa narodila sa v učiteľskej rodine. Do základnej školy chodila v rodisku. Navštevovala meštiansku školu v Modre (1911 – 1915). Rok študovala nemčinu na priemyselnej škole v Himmelkrone v Bavorsku, potom dva roky na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyu a tri mesiace v srbskej Subotici (1916 – 18). Po skončení prvej svetovej vojny prešla študovať na Ústav ke vzdělání učitelek od Brna, kde maturovala (1920).
Pôsobila ako učiteľka v Myjave, kde bola jednou zo zakladateliek ochotníckeho divadelného krúžku, v ktorom pôsobila aj ako herečka a režisérka. Začiatkom 20. rokov pohostinsky vystúpila aj v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v historickej hre Franka Wollmana Rastislav. Zožala veľký úspech, ale zo zdravotných dôvodov trvalé angažmán neprijala. Keď sa roku 1924 vydala za advokáta Jaroslava Dvořáka a odišla do Bratislavy, kde študovala odbor dejiny umenia a filozofia na Slovenskej univerzite. Štúdium ukončila dizertačnou prácou na tému Sociologický obraz obce západného Slovenska a získala doktorát z filozofie. Po skončení štúdií sa presťahovala do Prahy, kde sa jej manžel stal štátnym úradníkom. Pracovala ako profesionálna filmová scenáristka – dramaturgička na Barrandove (1949 – 1951), posledné roky svojho života sa venovala publicistickej a literárnej tvorbe. Zomrela v Prahe, kde je aj pochovaná.
Do slovenskej literatúry vstúpila črtou Pri muzike, ktorou sa v roku 1922 zapojila do literárnej súťaže Slovenského denníka, kde črtu aj uverejnili. Črty a drobné poviedky potom publikovala v rozličných slovenských časopisoch a novinách, najmä v Živene, Robotníckych novinách, ale aj v Slovenských pohľadoch, Eláne a i. Námety čerpala z myjavského kopaničiarskeho kraja, ktorý jej bol veľmi blízky, lebo v ňom vyrastala od útleho detstva a neskôr sa tam pravidelne vracala. Debutovala knižkou poviedok Obrázky z kopaníc (1929), vydala knihy poviedok Dvanásť do tucta (1932) a Ženích s mašinou (1935). Vrcholným dielom jej literárnej tvorby je román Bičianka z doliny (1938), v ktorom zobrazila bohatú a hrdú gazdinú, vládkyňu nad gazdovstvom, matku troch synov, prísne dbajúcu na dobré mravy, ktorá musí prejsť dlhú cestu a zdolať životné ťažkosti, aby sa zmenila na chápajúcu ľudskú bytosť. Poviedková tvorba Zgurišky pokračovala zbierkami (pôvodne rozhlasových humoresiek) Svadba (1943), Hostina (1947) Podobizne (1957) a Manželstvo na úver (1967). Vydala aj knižku Kopaničiari: Výber z rozprávok (1956). Úspech Bičianky z doliny ju povzbudil k ďalšej románovej tvorbe. V prvom románe budúcej trilógie, ktorý nazvala Metropola pod slamou (1949), sa zamerala na obyvateľov malého mesta v období niekoľko rokov pred prevratom 1918. Romány Mestečko na predaj (1954) a Zbojnícke chodníčky (1959) sú pokračovaním predchádzajúceho románu. Mestečko na predaj zasadila do medzivojnovej reality rokov 1918 – 1929. Do románu Zbojnícke chodníčky vstúpila rokom 1939 po vyhlásení vojnovej Slovenskej republiky a uzavrela ho oslobodením v roku 1945 a vznikom druhej Československej republiky. Dielo Zbojnícke chodníčky je zavŕšením románovej kroniky, ktorá zachytáva päťdesiatročné obdobie života Myjavy a myjavských kopaníc. Autorka ňou vzdala hold myjavskému kraju a jeho ľudu. Pre mládež napísala historicko-dobrodružný dvojromán Husitská nevesta (1962) a Kráľova zajatkyňa (1982). V literárnej tvorbe Zgurišky je ojedinelý cestopis Španielske pohľadnice (1931), ako aj divadelná hra Mor na farme (1967). V roku 1955 preložila z češtiny Haškov román Osudy dobrého vojaka Švejka. Svoju celoživotnú tvorbu zavŕšila beletrizovanými životopisnými spomienkami Strminou liet (1972), v ktorých priblížila svoje mnohostranné záľuby (divadlo, recitácia, hudba, výtvarné umenie, šport), rodinný život Dvořákovcov i priateľské kontakty rodiny s viacerými slovenskými a českými spisovateľmi a s ľuďmi z manželovho okruhu pôsobenia.
Literatúra:
1) Zuzka Zguriška. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vyd. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica, 2001. S. 515 – 517.
2) Zuzka Zguriška. [online]. In: Knižnica, roč. 11, č. 9/2010. Martin: SNK, 2010. [Citované 5. 9. 2014.] Internet: .
3) Zuzka Zguriška. [online]. In: LIC. [Citované 5. 9. 2014.] Internet: TU.
