[* 1. 8. 1951 Okružná (okres Prešov) – † 30. 5. 2023 Bratislava]
Milka Zimková, občianskym menom Emília Zimková, rod. Lešková, sloveská herečka, scenáristka, spisovateľka, esejistka, spisovateľka literatúry faktu, publicistka sa narodila 1. augusta 1951 vo východoslovenskej obci Okružná v šarišskom regióne (okres Prešov).
Do základnej školy chodila v rodisku a v Kapušanoch, zmaturovala na gymnáziu v Prešove (1969). Absolvovala štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave (1969 – 1974) v triede Viliama Záborského, ktorý ju počas štúdia vyslal reprezentovať školu na literárny festival Slovesná jar v Martine a na súťaž v Neumanových Poděbradoch. Napriek tomu, že VŠMU skončila na červený diplom, nedostala angažmán v nijakom činohernom divadle na Slovensku. (in: ROZH, KD; MZ, NČ)
Pôsobila rok ako herečka v Divadle pre deti a mládež v Trnave, kde sa však pre jej výnimočný talent nenašlo uplatnenie. Preto prešla na slobodné povolanie a začala sa venovať divadelnému žánru monodrámy (od roku 1975).
Milka Zimková písala rukou
Foto: archív M. Z. (Gabriel Kladek)
Vďaka svojim monodramatickým kreáciám sa stala najvýznamnejšou predstaviteľkou divadla jedného herca na Slovensku. Okrem pravidelných vystúpení na Slovensku účinkovala v Česku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, na Ukrajine, v Nórsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rusku, Bulharsku, na Kube či v Japonsku. (in: VEČER, MZ)
Spolupracovala s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami. Ako herečka účinkovala vo viacerých celovečerných filmoch.
Mala dve deti – jej syn je akad. sochára ONDREJ ZIMKA (umeleckým menom Ondrej 4.; * 1975), dcéra je výtvarníčka MILINA ZIMKOVÁ (* 1979), bola vydatá za akad. maliara ONDREJA ZIMKU, s ktorým sa rozviedli; majú štyri vnučky: Žofiu, Milinu, Galinu a Marínu. (in: ROZH, KD)
Vo voľnom čase sa venovala vnučkám, svojej záhrade, čítala knihy, ostávala verná šarišskému nárečiu a písaniu.
Žila v Bratislave, kde aj zomrela 30. mája 2023.
Milka Zimková so svojimi deťmi
Ondrejom a Milinou. Foto: archív M. Z.
Prozaická tvorba
Ako prozaička knižne debutovala zbierkou poviedok Pásla kone na betóne (1980), situovaných do prostredia východoslovenskej dediny, jej kniha získala Cenu Ivana Kraska za rok 1980 od Slovenského literárneho fondu (1981). Kniha vyšla v piatich vydaniach a v preklade do vo viacerých jazykov (Česká republika, Maďarsko, Chorvátsko, Ukrajina, Nórsko, Japonsko). Na motívy poviedky Vstupenka do neba (a ďalších poviedok) i jej monodrámy Ňeveľo nas idze, ňeveľo nam treba už o dva roky po vydaní zbierky nakrútil režisér ŠTEFAN UHER celovečerný kultový film Pásla kone na betóne (1982), s ktorým napísala scenár; scenár vznikol na podnet prozaika Petra Jaroša, ktorý bol vtedy na Kolibe vedúcim dramaturgickej skupiny. (in: VEČER, MZ; MZ, VŠETKO)
Ako napísala Etela Farkašová, Milka Zimková svojimi prózami „obohatila slovenskú literatúru o írečité obrazy života ľudí zo šarišského regiónu, vniesla do nej svoj rodný (v kontexte textu funkčne pôsobiaci) dialekt a aj nemenej írečité, vyhranené ľudské (predovšetkým ženské) typy, charakteristické svojou pozitívnou naladenosťou, odvahou a ochotou podstupovať drobné i väčšie životné zápasy.“ O prozaickej tvorbe spisovateľky uviedol recenzent Bohuš Bodacz: „Šarišanka Milka Zimková vniesla svojím debutom Pásla kone na betóne (1980) do slovenskej literatúry, najmä do tej jej časti, kde dominujú ženské autorky, príjemný, osviežujúci vetrík. Z jej dvanástich poviedok zavanulo vzácnym korením – humorom. Nie bujarým, karnevalovým či nebodaj sileným, prehnane vulgárnym. Zimkovej humor je často skôr trpký, ľudsky chápajúci až nežný, ale aj ironický, presný, vždy vychádzajúci z poznania každodenného života. Života, ktorý si neberie ani servítku pred ústa, ani neberie na nikoho ohľady. Aspoň na Zimkovej ženy a dievčence isto nie.“ A ďalej: „Zimková vychádza z dôverného poznania východoslovenskej dediny, na podčiarknutie autenticity svojej výpovede neváhala dokonca zaradiť do svojich poviedok šarišské nárečie. Zimkovej debut však upúta aj zrelosťou umeleckej výpovede, jej hutnosťou a premyslenou skratkou.“ (in: LIC)
Druhá kniha poviedok No a čo (1985) predstavuje voľné pokračovanie jej debutu v tematickej i štylistickej rovine, „hlavnou témou poviedok sú konfliktné situácie medzi ľuďmi súčasnej dediny a mesta“. (anotácia) V knihe poviedok Bez slov (2000) ostala verná svojim prozaickým istotám ako „príbeh nadľahčený originálnym humorom, balansovanie medzi tragickými pocitmi z prežitých udalostí a túžbou po naozajstných hodnotách, šarišský dialekt ozvláštňujúci a súčasne zintímňujúci každodenné reality“ Poviedky v zbierke InterCity (2009) sú „popretkávané esejistickými úvahami so širokým rozhľadom a schopnosťou empatie“ a „vplietajú sa do nich emócie či priam zmyslami nepostihnuteľná transcendentnosť súvisiaca s vrúcnym vzťahom k blízkym (najmä k starému otcovi)“ (anotácie).
V zbierke postrehov, glos, fejtónov a krátkych próz Barvinek (2022) reaguje na súčasnú situáciu, pritom „reflektuje vlastné skúsenosti, spomienky, vracia sa do detstva a mladších čias v rodnom kraji, no spracúva aj zážitky v novom domove a z cestovania s divadlom jedného herca“ (anotácia).
S Antonom Kretom napísala autobiograficky ladenú knižku No a to! alebo Sama so všetkými: S Milkou Zimkovou o Milke Zimkovej (2003). S Gabrielou Rothmayerovou vydala dvojknihu rozhovorov Dve v tom (2012).
Pripravila aj Krátky slovník nárečia okružniansko-šarišského podľa Milky Zimkovej (2004).
Bola aj prispievateľkou Literárneho týždenníka, ktorý priniesol s ňou reprezentatívny rozhovor (zhováral sa Anton Blaha) a zverejnil jej poviedku s názvom Saint-Étienne v dvojčísle 1 – 2 z 1. 1. 2022.
Monodramatické divadlo a divadelná scenáristika
So svojím Divadlom jedného herca odohrala približne 6 500 predstavení po Slovensku, v Česku a zahraničí. Prvú premiéru svojej monodrámy uviedla vo Véčku na Nám. SNP v Bratislave v decembri 1977. Potom dostala pozvanie do pražskej Violy, kde hosťovala 13 rokov a kde mala aj päťstú reprízu Pani Margaréty. Podobný počet repríz dosiahla aj s monodrámou Bon Soir, umelci (predviedla ju aj v angličtine v meste Mobile v americkej Alabame počas Dní svetovej kultúry), v ktorej „so sebairóniou odkrýva dušu prostej, naivnej, o rozkošiach snívajúcej dievčiny, ktorá sa na konci svojich dobrodružstiev ocitá na okraji priepasti...“ (in: VEČER; VEČERY, MZ). Hrala aj v španielskej monodráme Dvakrát dva je šesť alebo Komik Cavalcanti v štúdiu L + S (bola napísaná pre muža, ale prispôsobila si ju a hrala v nej chlapa). Bola stálou hosťkou aj v Teatre adekwatnom vo Varšave (Poľsko). Po celé roky sa zúčastňovala festivalov Divadla jedného herca v poľských mestách Torun a Vroclav.
Kufor, s ktorým cestovala Milka Zimková s rekvizitami
svojho divadla jedného herca po celom svete. Foto: Archív M. Z.
Inscenovala monodrámy Robert Athayde: Pani Margaréta (1976), A. Bulla: Komik Cavalcanti (1978), Ludwig Bauer: Angelína odovzdáva dušu Najvyššiemu (2001), v ktorej predstavila „sladkobôľny príbeh ženy, ktorá napriek nežičlivosti osudu verí v dobro a lásku“ (anotácia) či švédskej autorky Kristína Jungová: Katarína Veľká (2007).
Napísala viaceré vlastné divadelné monodrámy, ktoré následne inscenovala – Ňeveľo nas idze, ňeveľo nam treba (1979; tragikomický príbeh v šarišskom nárečí, ktorý bol hlavným motívom scenára k filmu Pásla kone na betóne; film 1981), Čas kikiríkania a Sojka (obe 1980), Čas návratu (1986), To len tak naoko (1989) či Bez slov (1996). V poslednej divadelnej úlohe v inscenácii Najstaršie remeslo (Divadlo Nová scéna Bratislava, 2014) stvárnila postavu Very. (in: DÚ)
Milka Zimková vo filme Ňeveľo nas idze,
ňeveľo nam treba (1979, réžia Zlatica Buzgovičová)
Slovenský dramaturg a teatrológ Anton Kret (* 1930 – † 2019) napísal o Milke Zimkovej knihu Milka a jej monodramatické divadlo (2017). Na 40. festivale Divadla jedného herca v poľskom meste Vroclav uviedol do života slovenský teatrológ prof. MILOŠ MISTRÍK monografiu Milka Zimková – aktorka Slowacka (2011).
Filmová scenáristika a herecké účinkovanie vo filme
Na motívy poviedky Milky Zimkovej Vstupenka do neba (i ďalších poviedok) nakrútil režisér ŠTEFAN UHER celovečerný kultový film Pásla kone na betóne (1982; scenár Štefan Uher a Milka Zimková), kde hrala hlavnú postavu Johany Ovšenej, za ktorú získala Cenu za najlepší ženský herecký výkon na Festivale Československého filmu v Ostrave (1983).
Film sa označuje za najúspešnejší slovenský film 80. rokov 20. storočia a získal aj hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve.
Z filmu Pásla kone na betóne režiséra Štefan Uhra.
Milka Zimková (vľavo) a Marie Logojdová
Foto: archív SFÚ
Osudy postáv filmu Pásla kone na betóne neskôr dotvorila v scenári filmu ... kone na betóne (1995), ktorý nakrútil režisér Stanislav Párnický (po smrti Š. Uhra) a v ktorom opäť vytvorila hlavnú postavu. Za hlavnú ženskú rolu opäť získala niekoľko ocenení, predovšetkým cenu za najlepší ženský herecký výkon vo francúzskom meste Saint Étienne na Medzinárodnom festivale európskeho filmu. (VEČER, MZ)
Milka Zimková vo filme ... kone na betóne režiséra Stanislava Párnického. Foto: archív SFÚ
Ako filmová herečka sa úspešne prezentovala aj vo filmoch Zlaté časy (1978; réžia Štefan Uher), Kamarátky (1979; réžia Štefan Uher), Živá voda (1980; réžia: Jozef Medveď), Kosenie Jastrabej lúky (1981; réžia Štefan Uher), Sojka (1981; réžia: Karol Spišák; scenár: Milka Zimková), Zrelá mladosť (1983; réžia Martin Ťapák), Reťazenie (1983; réžia: Martin Ťapák), Mlyn na piesčine (1983; Réžia: Marián Kleis ml.), Saša (1983; réžia: Juraj Jakub Bindzár), Návrat Jána Petru (1984; réžia Martin Ťapák), Dies irae (1984; réžia: Martin Ťapák), Veľká noc (1984; réžia: Zlatica Buzgovičová; námet, scenár: Milka Zimková) , Zabudnite na Mozarta (1985; réžia Miloslav Luther), Žena (1985; réžia: Dušan Davidov), Šťastie na dobierku (1986; réžia: Stanislav Párnický), Sedmé nebe (1987; réžia: Otakar Kosek), Vianočné štedrivky (1987; réžia: Vincent Rosinec), Proč (1987; réžia: Karel Smyczek), Prvé hlásky lásky (1988; réžia: Ľubo Kocka), Montiho čardáš (1989; réžia Martin Ťapák), Reverend (1989; réžia: Miloš Pietor), Modrý kámen (2004; réžia: Vít Olmer), Dožinky (1998; réžia Ján Fila) a v ďalších. Medzi jej posledné filmové kreácie patrí účinkovanie v študentských filmoch Matúša Krajňáka Dve (2010) a Alice Bednárikovej Chlieb náš každodenný (2021). (in: MZ, ČSFD)
Ocenenia a členstvo v Spolku slovenských spisovateľov
Za svoju hereckú a prozaickú či scenáristickú tvorbu získala viaceré ocenenia ako Prémia v rámci Ceny Ladislava Ťažkého Spolku slovenských spisovateľov za prózu Nerieš to (2016); Veľká cena GRAND PRIX na Medzinárodnom festivale Divadla jedného herca v poľskom meste Vroclav (2011); Cena medzinárodnej poroty na 40. festivale Divadla jedného herca v poľskom meste Vroclav (2006); cena za knihu roka za Poviedky vez slov (2001); Cena za najlepší herecký výkon na Festivale Európskych filmov vo francúzskom Saint-Étienne za film … kone na betóne (1997); ocenenie Najlepšia herečka v čitateľskej ankete časopisu Film a divadlo „Komu dáte svoj hlas?“ o najpopulárnejšiu herečku, herca a najlepší film zo slovenských filmov vyrobených v roku 1982 (udelené v roku 1984); Cena československého filmu za najlepší ženský herecký výkon – na 21. festivale českých a slovenských filmov v Ostrave v roku 1983 – za hlboko pravdivé vytvorenie charakterovej štúdie dedinskej ženy; Prémia za 1. polrok 1983 v kategórii film za hlavnú ženskú postavu – udelená výborom Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti divadla a filmu Slovenského literárneho fondu v roku 1983; titul Osobnosť roka (1983), Cena Ivana Krasku (1981) Slovenského literárneho fondu za prozaický debut Pásla kone na betóne. Film Pásla kone na betóne, nakrútený podľa jej scenára získal Hlavnú cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve (1983).
Bola členkou Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Zúčastnila sa aj na Kongrese slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou 22. a 13. 9. 2016 v Trenčianskych Tepliciach, ktorý usporiadal SSS na počesť 80. výročia pamätného Kongresu slovenských spisovateľov, vedeckých pracovníkov a publicistov s medzinárodnou účasťou a s protivojnových akcentom, ktorý zorganizoval SSS z roku 1936 takisto v Trenčianskych Tepliciach.
DIELA
Próza
- Pásla kone na betóne. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1980. 88 s. (viaz.). Edícia Nová próza.
- Pásla kone na betóne. 2. vyd. Ilustroval Ondrej Zimka. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1982. 95 s.
- Pásla kone na betóne. 3. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1984. 85 s. ISBN 963-07-3373-0. Edícia: Retro, zv. 36
- No a čo. Ilustrácie Ondrej Zimka. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1985. 104 s. (viaz.). Edícia: Žihladlice.
- Pásla kone na betóne. [5. vyd.]. Ilustroval Svetozár Mydlo. Bratislava: PTK-ECHO, 1994. 102 s. ISBN 80-88753-02-3.
- Bez slov. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000. 94 s. ISBN 80-8061-049-5.
- Pásla kone na betóne a iné. Ilustrácie: Miroslav Cipár. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 2002. 255 s. ISBN 80-551-0184-1.
- InterCity. 1. vyd. Bratislava: Kalligram, 2009. 101 s. ISBN 978-80-8101-239-6.
- Nerieš to. Ilustrácie Milina Zimková, 1. vyd., Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, s. r. o., 2018. 313 s. ISBN 978-80-8202-014-7 (viaz.).
- Barvinek. 1. vyd. Bratislava: Marenčin PT, 2022. 156 s. ISBN 978-80-569-0951-5.
Odborná literatúra
- KRET, Anton – ZIMKOVÁ, Milka: No a to! alebo Sama so všetkými: S Milkou Zimkovou o Milke Zimkovej. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003. 119 s. ISBN 978-80-88735-95-3.
Publicistika
- ROTHMAYEROVÁ, Gabriela – ZIMKOVÁ, Milka: Dve v tom. Foto Kristína Schreiberová a archív Gabriely Rothmayerovej. Bratislava: CCW, 2012. 160 s. ISBN 978-80-89166-38-1.
Scenáristika – monodrámy
- Robert Athayde: Pani Margaréta (1976)
- A. Bulla: Komik Cavalcanti (1978)
- Ludwig Bauer: Angelína odovzdáva dušu Najvyššiemu (2001)
- Kristína Jungová: Katarína Veľká (2007)
Scenáristika – monodrámy – vlastná tvorba
- Ňeveľo nas idze<span style="font-size:10.0pt;font-family:Arial; Times New Roman" ;""="" sk;"="" lang="SK">, ňeveľo nam treba (1979; tragikomický príbeh v šarišskom nárečí, ktorý bol hlavným motívom scenára k filmu Pásla kone na betóne; film 1981)
- Čas kikiríkania (1980)
- Sojka (1980)
- Čas návratu (1986)
- To len tak naoko (1989)
- Bez slov (1996)
Iné
- ZIMKOVÁ, Milka. Krátky slovník nárečia slovenského okružniansko-šarišského podľa Milky Zimkovej: Popatri naňho, na duraka, jakeho havla zo seba robi: Ako sa rozprávalo v Okružnej a a šarišskom regióne. 1. vyd. Bratislava: Print-servis, 2004. 124 s. ISBN 80-89037-12-7.
PREKLADY DIEL AUTORKY
- ZIMKOVÁ, Milka: Pásla koně na betoně. [Zo slovenského originálu preložili Jiřina Kintnerová a Vladimír Reis. Doslov napísal Vladimír Justl]. 1. čes. vyd. Praha: Mladá fronta, 1989. 190 s. ISBN 80-204-0019-2.
- KÖVESDI, János – ANDRUŠKA, Peter – ZIMKOVÁ, Milka . Agyaghegedű: 24 mai szlovák elbeszélő. Přeložil József BERECK. Budapest: Európa, 1982. 353 s. ISBN 9630727269.
- ZIMKOVÁ, Milka. A gyilkos menta. Přeložil Anna Illes. 1. vyd. Bratislava: Madách, 1984. 105 s. ISBN 9630733730.
- ZIMKOVÁ, Milka. Na és aztán. Přeložil Csilla Kopasz. 1. vyd. Bratislava: Madách, 1987. 111 s.
OCENENIA
- Prémia v rámci Ceny Ladislava Ťažkého Spolku slovenských spisovateľov za prózu za zbierku poviedok Nerieš to (2018)
- Veľká cena GRAND PRIX na Medzinárodnom festivale Divadla jedného herca v poľskom meste Vroclav (2011)
- Cena medzinárodnej poroty na 40. festivale Divadla jedného herca v poľskom meste Vroclav (2006)
- Cena za knihu roka za Poviedky vez slov (2001)
- Cena za najlepší herecký výkon na Festivale Európskych filmov vo francúzskom Saint-Étienne za film … kone na betóne (1997)
- Milka Zimková – najlepšia herečka, Ľubomír Paulovič – najlepší herec a Pásla kone na betóne – najlepší film v čitateľskej ankete časopisu Film a divadlo „Komu dáte svoj hlas?“ o najpopulárnejšiu herečku, herca a najlepší film zo slovenských filmov vyrobených v roku 1982 (udelené v roku 1984)
- Cena Československého filmu – na 21. festivale českých a slovenských filmov v Ostrave 1983 – za najlepší ženský herecký výkon na Festivale Československého filmu (1983) – za hlboko pravdivé vytvorenie charakterovej štúdie dedinskej ženy pre Milku Zimkovú a pre film Pásla kone na betóne za realistické vykreslenie prostredia súčasnej východoslovenskej dediny a zachytenie túžby obyčajného človeka po osobnom ľudskom šťastí
- Titul Osobnosť roka (1983)
- Cena za ženský herecký výkon Milke Zimkovej za stvárnenie postavy Johany v slovenskom filme Pásla kone na betóne a Cena mesta Nitra režisérovi Štefanovi Uhrovi za film Pásla kone na betóne – 34. filmový festival pracujúcich – leto 1983
- Prémia za 1. polrok 1983 v kategórii film Milke Zimkovej za hlavnú ženskú postavu – udelená výborom Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti divadla a filmu pri Slovenského literárneho fondu v roku 1983
- Hlavná cena na Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve (1983) pre film Pásla kone na betóne (réžia Štefan Uher), nakrútený podľa scenára Milky Zimkovej a Štefana Uhra
- Cena Ivana Krasku (1981) slovenského literárneho fondu za prozaický debut Milky Zemkovej Pásla kone na betóne
ŠTÚDIE A RECENZIE O AUTORKINOM DIELE, ROZHOVORY
Monografie
- KRET, Anton. Milka a jej monodramatické divadlo. [O tvorbe divadelnej herečky Milky Zimkovej]. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Pozsony / Pressburg / Bratislava, 2017. 79 s. ISBN 978-80-85474-84-8.
-
MISTRÍK, Miloš: Milka Zimková – Aktorka Slowacka. [Zo slovenského originálu Milka Zimková: Slovenská herečka do poľského jazyka preložil Tomasz Grabiński]. 1. vyd. Wroclaw (Poland): Európske centrum divadla jedného herca, 2011. 126 s. ISBN 978-83-62290-28-4 (brož.). Edícia: Czarna Ksiazeczka z Hamletem. Vyšlo S podporou LIC/SLOLIA.
- ŠIKULA, Bystrík – BODACZ, Bohuš: Generačné portréty. 1. vyd. Bratislava: Národné literárne centrum, 1998. 250 s. ISBN 80-88878-35-7.
Recenzie a štúdie v periodikách
- ČOMAJ, Ján: Sedem viet o siedmich knihách. (Gabriela Rothmayerová – Milka Zimková: Dve v tom). [Recenzia.] In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 4, s. 125.
- Elena Ťapajová: Milka na švédsky spôsob. (Recenzia). In: Literárny týždenník. ISSN 0862-5999. Roč. XXI, č. 21 – 22 (2008), s. 13.
- BÁTOROVÁ, Mária: (ZIMKOVÁ, Milka: Bez slov). [Recenzia.] In: Literárny týždenník, Roč. XIII., č. 23 (2000).
- ČIERNA, Miroslava: Írečitá aj bez nárečia (ZIMKOVÁ, Milka: Bez slov). [Recenzia.] In: Literárny týždenník, Roč. XIII., č. 26 (2000).
Rozhovory
- BLAHA, Anton: „Bez roboti nevitrimem“: Rozhovor s herečkou, prozaičkou a scenáristkou MILKOU ZIMKOVOU. In: Literárny týždenník, roč. XXXV, č. 1 – 2 (19. 1. 2022), s. 11 – 13.
- Milla Zimková: Všetko zlé je na niečo dobré. [Rozhovor]. Autor: TA SR. In: TERAZ.SK. Dostupné v internete: <TU>.
- BODNÁR, Dušan: „Keď človek nemá čo riešiť, končí celá debata“. [Rozhovor s Milkou Zimkovou]. In: Košice DNES (16. 11. 2019). Dostupné v internete: <TU>.
BIOGRAFICKÉ A BIBLIOGRAFICKÉ ÚDAJE
Personálna bibliografia
- Milka Zimková – spisovateľka, herečka a režisérka. [Bibliografický leták]. Poprad: Podtatranská knižnica v Poprade, 2013. 2 s. In: Podtatranská knižnica v Poprade [online]. Dostupné z internetu: <TU>.
Encyklopédie, slovníky, monografie, zborníky
- MACHALA, Ľubomír: ZIMKOVÁ, Milka: In: MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. 1. vyd. [v Kaligrame]. Kaligram & Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 656 s. ISBN 80-7149-801-7, s. 628 – 629.
- ZIMKOVÁ, Milka. In: MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. 527 s. ISBN 80-8061-122-X (VSSS, Bratislava), ISBN 80-89023-08-8 (SNK, Martin), s. 1.
- ZIMKOVÁ, Milka. In: MAŤOVČÍK, Augustín, Peter CABADAJ a Pavol PARENIČKA: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. doplnené, opravené a rozšírené vydanie. Bratislava – Martin: Literárne informačné centrum a Slovenská národná knižnica, 2008. s. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3 (LIC, Bratislava), ISBN 978-80-89301-12-6 (SNK, Martin)
Databázy
- Milka Zimková: Spolok slovenských spisovateľov – životopis. Dátum. 2 s. In: Databáza členov SSS. Bratislava, 2016.
Vlastná internetová stránka
- Milka Zimková. In: Facebook [online]. Dostupné na internete: <TU>.
Profily autora v periodikách
- ROTHMAYEROVÁ, Gabriela: K tridsiatke Divadla jedného herca . In: Literárny týždenník. ISSN 0862-5999.- Roč. XX, č. 1-2 (2007), s. 12 – 13.
Internetové zdroje
- (DÚ) Herečka, scenáristka a spisovateľka Milka Zimková zomrela v utorok 30. mája. In: Divadelný ústav Bratislava. Dostupné v internete: <TU>.
- (LIC) (LIC) Milka Zimková (* 1. 8. 1951 Okružná – † 30. 5. 2023 Bratislava). In: Slovenské literárne centrum. Dostupné v internete: <TU>.
- (MZ, ČSFD) Milka Zimková. In: ČSFD, Dostupné v internete: <TU>.
- (MZ, NČ) Milka Zimková o filme Pásla kone na betóne: Čím si pohnevala komunistov? Fotogaléria. In: Nový ČAS. Dostupné: <TU>.
- (MZ, VŠETKO) M. Zimková: Všetko zlé je na niečo dobré. [Rozhovor]. Autor: TA SR. In: TERAZ.SK. Dostupné v internete: <TU>.
- (ROZH, KD) BODNÁR, Dušan: „Keď človek nemá čo riešiť, končí celá debata“. [Rozhovor s Milkou Zimkovou]. In: Košice DNES (16. 11. 2019). Dostupné v internete: <TU>.
- (VEČER, MZ) Večer s Milkou Zimkovou: Ponton Scéna, Tyršovo nábrežie, 851 01 Bratislava. In: predpredaj.sk. Zverejnené 28. 11. 2022. Dostupné v internete: <TU>.
- (VEČERY, MZ) Večery s Milkou Zimkovou: Bon Soir, umelci: In: Ticetportal. Dostupné v interente: <TU>.
- Milka Zimková: Aktorka slowacka. In: Slovenské literárne centrum (Literárne informačné centrum). Dostupné v internete: <TU>.
- Milka Zimková. In: Wikipédia: Slobodná encyklopédia. Dostupné v internete: <TU>.
- Milka Zimková. In: Osobnosti.sk [online]. Dostupné v internete: <TU>.
- Milka Zimková – monodrámy: Angelina odovzdáva dušu; Ňeveľo nas idze, ňeveľo nam treba: 24. marca 2020. In: PIS (Prešovský informačný server – www.pis.sk). Dostupné v internete: <TU>.
- Odovzdali ceny a prémie Spolku slovenských spisovateľov za knihy, ktoré vyšli v roku 2018. In: Spolok slovenských spisovateľov. Zverejnené: 13. 11. 2019. Dostupné v internete: <TU>
- Pásla kone na betóne. In: SK Cinema: Databáza Slovenského filmového ústavu. Dostupné v interente: <TU>.
- Zimková, Milka, 1951 – 2023. In: SK Cinema: Databáza Slovenského filmového ústavu. Dostupné v interente: <TU>.
- Zimková, Milka: In: Slovenská národná knižnica – online katalóg. Dostupné v internete: <TU>
- Zimková, Milka: In: Univerzitná knižnica – online katalóg. Dostupné v internete: <TU>.
- Zomrela herečka Milka Zimková: V kultovom filme Pásla kone na betóne stvárnila Johanu Ovšenu. Zdroj: SITA: In: Košice ONLINE. 31. 5. 2023. Dostupné v internete: <TU>.
- Zomrela charakterovo autentická herečka Milka Zimková. In: Extraplus. Dostupné v internete: <TU>.
Spracovanie medailónu
- CIFRA, Štefan: Milka Zimková: Medailón členky SSS – (biografia, bibliografia, ocenenia a i.).