V nedeľu 22. marca 2020 vo veku nedožitých 87 rokov zomrel po ťažkej chorobe PhDr. MIROSLAV JANEK (* 1933, Palúdzka, dnes časť Liptovského Mikuláša), slovenský novinár, kultúrny publicista, spisovateľ literatúry faktu, prekladateľ a diplomat (pseudonymy: Sveťo Mirov, Peter Poludnica).
Absolvoval gymnázium v Liptovskom Mikuláši (1943 – 1951), študoval odbor slovenčina a veda o literatúre na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1951 – 1956), neskôr postgraduálne študoval na Právnickej fakulte UK a na Fakulte obchodu VŠE. Kandidatúru vied, na ktorú sa pripravoval v Sociologickom ústave SAV, nemohol ukončiť z politických dôvodov, vzhľadom na svoje postoje v roku 1968.
Už počas štúdia na vysokej škole bol tlačovým referentom Zväzu slovenských spisovateľov (1954) a v poslednom ročníku FF i redaktorom týždenníka Život (1955 – 1960). Pôsobil ako redaktor Kultúrneho života (1961 – 1963), mesačníka MY (1964 – 1966) v Prahe, zástupca šéfredaktora agentúry Tatrapress a šéfredaktor
jej časopisu Slovak News (1967 – 1970). Bol šéfredaktorom prvého slovenského encyklopedického časopisu, pre ktorý vypracoval koncepciu a ktorý vychádzal
pod názvom Pyramída (1969 – 1970). V časoch normalizácie sa stal redaktorom Výtvarného života (1971 – 1975), kde sa začal naplno venovať výtvarnej kritike. Bol knižným redaktorom vydavateľstva Pallas (1971 – 1979, keď sa zlúčilo s vydavateľstvom Tatran) a redaktorom mesačníka Slovensko (1979 – 1991). Publicisticky a kriticky reflektoval najmä literatúru, výtvarníctvo, architektúru, film i televíziu, neskôr sa venoval aj kultúrno-spoločenskej a verejno-politickej problematike. Po roku 1989 sa aktívne zúčastňoval na politických zmenách Slovenska, keď koncom roka založil Liberálnodemokratickú stranu na Slovensku (LDSS); bol aj prvým podpredsedom Združenia politických strán, hnutí a združení, na ktorého čele stál A. Ťažký (za normalizácie odsunutý z politiky). Keď M. Janekovi vrátili členstvo vo Zväze slovenských novinárov, z ktorého vznikol Syndikát slovenských novinárov, zvolili ho za člena jeho predstavenstva. Pôsobil v diplomatických službách – ako veľvyslanec v Poľsku (1992 – 1993), kde mohol naplno využiť svoje predchádzajúce osobné kontakty s mnohými poľskými disidentmi a osobnosťami kultúry. Po návrate z Varšavy sa naďalej venoval publicistickej činnosti.
Je autorom publikácie Hobby na každý týden (1971) a spoluautorom publikácií Aféry po novembri (1990; s I. Szabóom a L. Švihranom) a Dejiny výtvarného umenia a umeleckých remesiel (s K. Thirym), ktorá vyšla v mnohých reedíciách (naposledy 2019). Z poľskej literatúry preložil detektívne, dobrodružné a historické romány (J. Alex, M. Ankwicz, T. Frey, A. Szczypiorski), prekladal aj z ruštiny a iných slovanských jazykov. Spolupracoval i s Literárnym týždenníkom, pre ktorý pripravoval najmä rozhovory s osobnosťami slovenského kultúrneho, umeleckého a verejného života.
Jeho krédom bolo: „... ani politika, ani ekonomika, ak majú priniesť pozitívne výsledky, nemôžu sa zaobísť bez morálky, bez mravných noriem. Ak by sa to aj stalo
a nastal by ekonomický rast, bez uznávania nemateriálnych hodnôt nebude plnohodnotný a neprinesie komplexné uspokojenie obyvateľom planéty. Tí nepotrebujú len hmotné statky, ale aj slová pravdy, lásky a porozumenia, ktoré môžu nájsť v odkazoch najlepších mysliteľov sveta, vrátane našich, na ktorých môžeme byť dnes i zajtra právom hrdí.“
V mene redakcie Literárneho týždenníka vyjadrujeme pozostalým hlbokú úprimnú sústrasť.
(Zdroje: Peter Darovec, literárny vedec: PhDr. M. Janek, e-mail, 27. 3. 2020; M. Janek, in: LIC, www.litcentrum.sk; M. Janek: Každému sa zíde dúšok triezveho optimizmu – zhováral sa P. Janík, in: SNN, 28. 8. 2013, snn.sk)
