VILIAM JÁN GRUSKA (* 24. 9. 1936, Ružomberok – † 23. 9. 2019, Bratislava), doc. Ing., slovenský scénograf, pedagóg, etnograf, folklorista, dramaturg, scenárista a režisér, patril medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej ľudovej kultúry a scénografie i filmovej a televíznej tvorby. Ako mimoriadne tvorivý človek inicioval, inšpiroval a ovplyvnil činnosť folklórnych súborov a skupín, ideové smerovanie a dramaturgiu desiatok folklórnych programov, projektov a festivalov, tvorbu množstva filmových a televíznych diel. Vyrastal v učiteľskej rodine v Rabčiciach. Pôsobil ako tanečník-sólista, pedagóg tanca a choreograf v Umeleckom súbore Lúčnica (1954 – 1976), ako dramaturg a scénograf bol aj spoluautorom viacerých programov pre SĽUK. Absolvoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na SVŠT v Bratislave (1954 – 1959). Pôsobil ako pedagóg tanca a choreograf v ľudovom súbore Technik (1961 – 1964). Pracoval v Slovenskej televízii (1962 – 1971) ako vedúci konštrukčného oddelenia, scénografickej výroby a odboru scénografie, ako architekt v Slovenskej filmovej tvorbe (1971 – 1975) a ako scénický výtvarník v slobodnom povolaní (od 1976). Bol pedagóg na Katedre scénografie Divadelnej fakulty VŠMU (od roku 1985). V roku 1990 bol predsedom Výboru Matice slovenskej. Zúčastnil sa na založení a formovaní folklórnych festivalov a slávností, pre ktoré vytvoril niekoľko amfiteátrov v prírode: v Krakovanoch (1970), vo Východnej (Folklórny festival Východná, 1971), v Myjave (Západoslovenské folklórne slávnosti, 1976), Detve (Folklórne slávnosti pod Poľanou), Zuberci (1977) či Terchovej (1989 – 1990). Počas mnohých ciest po Slovensku sa venoval výskumu, štúdiu a záchrane tradičnej ľudovej kultúry, zvykov a ľudových remesiel. Na jeho podnet vzniklo v regiónoch Slovenska množstvo folklórnych skupín a ľudových hudieb, ktoré sa venovali výskumu, záchrane, rekonštrukcii a prezentácii starých piesní, zvykov a remesiel. Bol autorom desiatok scénických programov na folklórnych festivaloch a slávnostiach po celom Slovensku. Bol dramaturgom a vedúcim viacerých cyklických podujatí na základné témy našej kultúry ako Cyrilo- metodské dni (1. ročník, Terchová, 1990), Staré nôty mladých strún Európy (Habovka, 1991 – 2005), Dni kolied Kresťanov Slovenska (Chrenová- Brusno, 1991 – 2005), Ozveny staroslovienčiny pod Kráľovou hoľou (Telgárt, 1995 – 2005), Čírenie talentov – Medzinárodná súťaž a tvorivá dielňa v hre na sláčikových nástrojoch (Dolný Kubín, 1997 – 2002) a iných. Výsledkom jeho celoživotného úsilia bol vznik množstva scénických programov a putovných výstav, venovaných významným slovenským osobnostiam ako M. R. Štefánik, Cyril a Metod, A. Bernolák, P. O. Hviezdoslav, M. Benka, M. Urban, A. Sládkovič, M. Rúfus, A. Warchal, L. Hanus, Jozef Majerčík (Memoriál Jožka Majerčíka, od 2016) či Bronislava Kubánková. Je aj autorom textu piesne Daj Boh šťastia tejto zemi. Ako filmový a televízny architekt a scénograf spolupracoval na viac ako 130 dielach, z ktorých najznámejšie sú filmové rozprávky Kráľ Drozdia brada (réžia: Miroslav Luther, 1984), Mahuliena, zlatá panna (r.: Miroslav Luther, 1986) Perinbaba (r.: Juraj Jakubisko, 1985) Šípová Ruženka (r.: Stanislav Párnický, 1989), Sokoliar Tomáš (r.: Václav Vorlíček, 2000) či filmové prepisy opier Jánošík (r.: Jozef Zachar), Svätopluk (r.: Jozef Zachar, 1988), televízne filmy Ako sa Vinco zaťal (r.: Juraj Lihosit, 1977) či Cinka panna (r.: Dušan Rapoš, 2008), Chodník cez Dunaj (r.: Miroslav Luther, 1989), Tanec medzi črepinami (r.: Marek Ťapák, 2012) a iné. Napísal knižné diela Neznáme Slovensko očami fotografov skupiny Billderberg (1991), Cesty a ozveny diela Milana Rúfusa (1992), Milo Urban – Velikán spod Babej hory (1994). O jeho tvorivom živote hovorí dokumentárny film Pútnik slovenským časom – Portrét Viliama Jána Grusku. Za činnosť a dielo získal významné ceny: Pribinov kríž III. triedy – za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudovej kultúry a umenia (2008), Cenu Žilinského samosprávneho kraja – za významný prínos a uchovávanie, zveľaďovanie i prezentáciu podôb tradičnej ľudovej kultúry, jej symbolov a prvkov identifikujúcich jednotlivé lokálne komunity (2016) či cenu Slnko v sieti – za výnimočný prínos slovenskej kinematografii (2018) a iné.
(Zdroje: www.lucnica.sk; www.osobnosti.sk;sk.wikipedia.org/wiki/Viliam_Ján_Gruska)
Foto: Ľuboš Pilc
Bibliografický odkaz: Zomrel legendárny scénograf choreograf VILIAM JÁN GRUSKA.Literárny týždenník, ročník XXXII, č. 33 – 34 (2. 10. 2019), ISSN 0862-5999, s. 15.
