OHLASY NA VÝZVU V INTERNETOVÝCH MÉDIÁCH A SIEŤACH

Pani autorka vyšla za dvere... (Moja skúsenosť s Fondom na podporu umenia)

JOZEF BANÁŠ

Všimol som si ráznejšie diskusie ba dokonca protesty „umelcov“ proti novelizácii zákona o Fonde na podporu umenia.
„Poslaním Fondu na podporu umenia (FPU) ako verejnoprávnej inštitúcie je podpora umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. A to v širokom názorovom spektre a hodnotovej rozmanitosti. Žiaľ, v ostatných rokoch túto svoju základnú úlohu nenapĺňa, a ak, tak zväčša smerom a v ústrety záujmovým skupinám, ktoré prezentujú a reprezentujú v svojich projektoch neoliberálne a progresivistické „hodnoty“. Stalo sa totiž, že krôčik po krôčiku sa do jednotlivých komisií FPU nanominovali (alebo boli nanominovaní) ľudia, ktorí, česť výnimkám, ochotne posluhujú týmto trendom.“
Je prirodzené, že najviac proti novelizácii kričia tí, ktorí na základe svojej politickej orientácie zo zákona jednostranne profitovali. V súvislosti s písaním nákladného románu a Aurelovi Stodolovi som v januári 2023 v rámci výzvy č. 8 požiadal Fond na podporu umenia o pridelenie štipendia aspoň na pokrytie reálnych nákladov (cestovné, hotely, poradenstvo, preklady, obstaranie historickej literatúry), nie na moje osobné potreby. Aurel Stodola prežil väčšinu svojho života vo švajčiarskom Zürichu, čo je jedno z najdrahších miest na svete (najlacnejší hotel 289 eur, malé pivo 7,50 eur.) Bol som tam v súvislosti s týmto románom dvakrát. Príslušná komisia však zhodila moju žiadosť zo stola (pripomínam, že to bolo po prvýkrát, čo som sa na FPU obrátil) s urážlivým a paušálnym odôvodnením, že ukážky z diela boli nekvalitné. (To povedia autorovi, ktorý vydal 44 titulov v celkovom počte 420.000 kusov, z toho dvadsaťpäť v zahraničí). Je pôvabné, keď sa o mojom texte takto vyjadrili ľudia, z ktorých okrem niektorých netuším kto sú a čo v literatúre dokázali. (Zloženie komisie je na stránke MK.) Je mi ozaj ľúto, že napísanie románu o jednom z najvýznamnejších svetových vedcov – Aurelovi Stodolovi „slovenská“ komisia nepodporila, na druhej strane rozdala štedro peniaze autorom a dielam marginálnym. Aby som bol konkrétny, citujem:
Rozhodnutie riaditeľa FPU o pridelení finančných prostriedkov
Výzva č.8/2023 Program č. 1.5.3 – A
Podporení autori: Marcel Lacko, Emília Haughová, Vanda Rozenbergová, Jana Juráňová, Ján Štrasser, Erik Groch, Havran Michal, Anna Ondrejková, Ján Púček , Veronika Šikulová, Ivana Gibová , Peter Šulej, Ivan Štrpka, Ján Zambor, Jana Beňová , Michal Molnár, Márius Kopcsay, Zuzana Kepplová, Michal Baláž
Celková schválená suma v tejto jednej výzve bola ca 190.000 eur. Pozoruhodné je, že medzi štyrmi najvyššími pridelenými sumami – zhodne 14.532,00 sú dvaja básnici, pričom si neviem dosť dobre predstaviť, aké sú náklady potrebné na vynaloženie básnickej zbierky. V jednom prípade bola medzi tými, ktorým bolo štipendium schválené, priamo členka komisie. S úsmevom si spomínam, keď som na podobný prípad upozornil vtedajšiu riaditeľku inej organizácie spadajúcej pod MK SR – Literárneho informačného centra, vysvetlila mi, že to bolo v poriadku, keďže autorka (poetka) členka trojčlennej komisie počas diskusie o nej, vyšla za dvere...
Čo k tomu dodať? Priatelia plačúci a protestujúci „umelci“ niet takého veľkého zrkadla, ktoré by ukázalo všetky vaše pokrytecké tváre. Aj preto som podporil výzvu Spolku slovenských spisovateľov za posilnenie demokracie a plurality v slovenskom umení.“

(20. 1. 2024)

(Zdroj: Jozef Banáš: Pani autorka vyšla za dvere... (Moja skúsenosť s FPU). 20. 1. 2024. In: Facebook Jozef Banáš, <TU>)

Hysterický plač „progresívne“ vyvolených „detí kapitána granta“ a šanca na zmenu

GUSTÁV MURÍN

„S príchodom novej vlády sa konečne verejne hovorí o tom aké zverstvá tu aj v kultúre napáchala selfie-vláda plagiátorov za podpory ,progresívnej‘ prezidentky. Ministerka kultúry Šimkovičová sa pokúša rozpliesť to ,klbko zmijí‘, ale nemá to ľahké. Rôzni grantoví príživníci a ich tútori vo Fonde na podporu umenia (FPU) vydávajú kvílivé zvuky a vypísali petíciu na zachovanie svojich privilégií ,progresívnych‘ parazitov. Tak sa im teda prizrime bližšie.

Už tri roky nedostali žiadnu podporu naše jediné literárne noviny Literárny týždenník, ktorý mrie na suchoty a vychádza v skutočnosti každý druhý týždeň. Žiadnu podporu nedostal ani jediný reprezentatívny časopis pre mladú literatúru Dotyky. Nič sa neušlo ani výnimočnému slovenskému konzervatívnemu časopisu Verbum (pre modernú kresťanskú kultúru), ktorý nadväzuje na odkaz svojich pôvodných zakladateľov z roku 1946, významných slovenských spisovateľov Janka Silana a Ladislava Hanusa. Finančnú podporu nedostali ani známe detské časopisy Enviráčik, Zvonček, Maxík, Fifík (vydavateľstvo DAXE) a iné, ako ani revue Slovenská hudba (Slovenská muzikologická asociácia).

No nemalú podporu dostal literárny časopis Rozum, ktorého redakcia sa sama chváli, že má samofinancovanie (aj bez podpory FPU) zabezpečené na 131 %?! Toto dvojité financovanie mi teda rozum neberie. Alebo štvrťročník Jazdec, vydávaný Inštitútom pre dočasné dejiny umenia, ktorý nemá dočasnú, ale trvalú podporu danej komisie FPU minimálne od roku 2019, hoci je pre verejnosť neviditeľný a jeho obsah neznámy. No a ,dúhový‘ Magazín QYS síce nemá s literatúrou nič spoločné, ale to predsa nevadí, či? Veď ho vydáva ,NOMANTINELS‘. Takže sa zdá, že tu ide o kontrastne a okázalo potlačenie kritérií kvality a mnohoročnej predošlej prospešnej kultivácie slovenskej literatúry, nahradené jediným kritériom jednostrannej „jedinej pravej“ a to ,progresívnej‘ ideológie…“

(ČÍTAŤ VIAC: <TU>)

(24. 1. 2024)

(Zdroj: Gustáv Murín, e-mail z 24. 1. 2024. Dostupné v internete: Gustáv Murín: Hysterický plač „progresívne“ vyvolených „detí kapitána granta“ a šanca na zmenu. Publikované?. 24. 1. 2024. In.: Hlavné správy: Konzervatívny denník: <TU>.